Susedova neimunita

Ktorýsi deň som zaparkovala moje auto presne tak, ako inokedy. Na druhý deň som zbadala, že mám rozbité pravé predné svetlo a poriadne doráňaný blatník. Začala som hľadať lístoček pod stieračmi. Myslela som si, že páchateľ bol natoľko statočný, že mi nechal odkaz, podľa ktorého môžem ísť za ním, aby sme sa vyrovnali, ako sa to patrí. Veď takáto malá nehoda sa môže prihodiť hocikomu, ale treba za ňu niesť aj zodpovednosť.
Vinník má na tieto veci asi iný názor, pretože zbabelo mlčal. Nerátal s tým, že i keď sa prípad stal uprostred noci, z domu ho videli aj viacerí, ktorí mi všetko vyrozprávali -- podčiarkujúc, že pán vodič bol opitý na mol. Vyšlo najavo aj to, že v tú noc nabúral tri autá zaparkované okolo domu.
Všetci traja poškodení sme na druhý deň išli za ním. Až neskoro večer prišiel domov, samozrejme, autom, a zase bol v podnapitom stave. A čo nám povedal?! Že ideme po ňom, že on sa cíti nevinný, ba ohrozený na živote, pretože toto bola pasca! Že naše autá sa mu postavili do cesty, keď chcel zaparkovať. A že mu máme uhradiť škodu na jeho aute. Na margo alkoholu poznamenal, že alkohol nikdy nepožíval, zvlášť nie, keď má riadiť auto. A že naše výmysly sú len dôkazom toho, že ho chceme zdiskreditovať. Že v poslednom čase je nás už akosi veľa takých, ktorí sme a priori proti nemu.
No nie je zlatý? Z jeho výpovede sa nám zdalo, že chodil spolu s pánom Cuperom na nejaké školenie. Ale má to jeden háčik. Náš sused nie je poslanec a zo svojho činu sa bude musieť zodpovedať.