Už len 591-krát sa vyspíme a budeme platiť eurom. Na január 2009, keď definitívne zanikne slovenská koruna, sa veľa ľudí teší. Odpadnú nám problémy so zmenárňami pri cestách do zahraničia, vývozcovia sa nebudú musieť báť posilňovania slovenskej meny a zahraničné investície sa k nám pohrnú ešte viac.
Každá zmena však vyvoláva aj isté obavy. Najväčší strach máme najmä zo zvyšovania cien, ktoré môže euro priniesť. Pravdou je, že ceny budú skutočne rásť rýchlejšie, než sme teraz zvyknutí. Najväčší podiel na tom bude mať nevyhnutné približovanie sa cenových hladín a nie nová mena. Keď sa chceme priblížiť životnou úrovňou, musíme sa priblížiť aj cenami. Svoju úlohu však môže zohrať aj spoločná mena.
Dezorientácia spotrebiteľov v cenách, zaokrúhľovanie alebo "baťovské ceny" končiace sa na 99, ktoré vyzerajú na prvý pohľad lákavo, môžu mať vplyv na to, že ceny v dôsledku prijatia eura skutočne porastú. Zabrániť tomuto vplyvu má najmä duálne oceňovanie, ktoré zvýši prehľadnosť cien, ale aj etický kódex podnikateľov, v ktorom sa dobrovoľne zaviažu, že ceny zvyšovať nebudú. Najväčšie obavy však sú z rastu cien služieb.
Tento strach pri pohľade na krajiny eurozóny má svoje opodstatnenie. Po zavedení eura vo viacerých krajinách výrazne zdraželi niektoré služby. Tie sa síce odrazili na celkovej inflácii len minimálne, na ľudí však mali obrovský psychologický dosah. Skúsenosti z krajín, kde eurom už platia, však ukazujú, že ľudia pripisujú novej mene vinu za každé zvýšenie cien. Citlivo sú vnímané najmä tovary a služby každodennej potreby. Ľudia vnímajú ceny inak ako oficiálne štatistiky. Nemci dokonca spoločnú menu prekrstili na "teuro" (drahé euro). Skutočnosť, že ľudia budú vnímať infláciu vyššiu ako v skutočnosti je, sa určite nevyhne ani Slovensku. Na každé zdraženie budeme mať pravdepodobne automaticky vinníka - euro.
Matej Kubinec, redaktor Finančných novín, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.