V slovenskom futbale sme si už zvykli na to, že kluby nedosahujú kvality európskych tímov. "Darí sa" slovenským fanúšikom, ktorí vyčíňaním konkurujú európskym "kolegom".
V prvom kole sa na Tehelnom poli objavil z ničoho nič na štadióne mladý muž - vbehol medzi hráčov a usporiadatelia si ho ani nevšimli. Zato inšpiroval fanúšika z Nitry, ktorý toto extempore zopakoval pod Zoborom. Situácia však začala byť vážna, keď "tvrdé jadro" slovanistických fanúšikov demolovalo štadión v nedeľnom bratislavskom derby na Artmedii. Rozbité stoličky, hádzanie dymovníc a vulgárne pokrikovanie na súperov sa stalo z úst týchto "všemohúcich primitívov" bežným pravidlom. Prezident Slovana Ľudovít Černák propaguje myšlienku komunikácie s fanúšikmi, ktorá sa mu však zatiaľ darí len na štadióne Slovana. Len čo opustí "belasé tornádo" domovský stánok, jeho správanie presahuje všetky medze ľudských hodnôt. A čo je najsmutnejšie, väčšina týchto takzvaných fanúšikov ani nevie, ktorí hráči za ich klub hrajú. Hlavne, že sa vybúria...
Rovnaký problém majú aj s trnavskými chuligánmi. V súboji proti Banskej Bystrici boli nespokojní s výkonom rozhodcu, tak vtrhli na trávnik a snažili sa ho prevrátiť naruby (a zase nie svoj, ale ten v Senci). Heslo "spojme sa pre futbal", ktoré propaguje futbalový zväz, je, bohužiaľ, pre týchto hulvátov tabu.
Slovenský futbalový zväz teraz čaká veľa práce v súvislosti so skultúrnením slovenského futbalu, aby človek, ktorý má rád futbal, mal pocit, že je medzi ľuďmi, a nie medzi zvieratami. Veď šport má ľudí spájať, a nie rozdeľovať.
StoryEditor