Arcibiskup Ján Sokol musel v 80. rokoch chodiť na stretnutia s eštebákmi, keďže takto aspoň mohol chrániť záujmy cirkvi v totalitnom režime. Takto znie oficiálne zdôvodnenie čudnej minulosti jedného z najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi, ktorý ešte pred pár dňami akýkoľvek kontakt s komunistickými tajnými "fízlami" odmietal. Zdá sa, že po toľkých rokoch od novembra 1989 by to už mohlo byť každému jedno... až tak jedno to však úplne nie je.
Pán arcibiskup totiž na žiadne stretnutia s dôstojníkmi ŠtB chodiť nemusel. Za odmietnutie totiž nehrozil žiadny exemplárny či drakonický trest, iba presun záujmu tajnej polície na iný objekt, respektíve iného Špirituála - ako si ho tajní invenčne nazvali. Stačilo jednoducho povedať NIE, najmä zo strany muža, ktorý sa po systémových zmenách profiloval ako muž, volajúci po zachovaní tradičných hodnôt. Pokiaľ dokáže odmietnuť konzum a karierizmus v tomto období, v čase reálno-socialistického nihilizmu sa straty materiálnych výdobytkov tobôž báť nemusel.
Ján Sokol sa však zaplietol - pokiaľ nie s ŠtB, tak určite do svojich oficiálnych stanovísk, ktoré skôr ako - signál mravnej integrity - odzrkadľujú snahu predísť strate dôveryhodnosti pred zverejnením nových a novších informácií z archívnych zväzkov. Sokol totiž žiadne záujmy cirkvi neochraňoval, na stretnutiach totiž informácie neposkytovali eštebáci, ale budúci pán arcibiskup. Pokiaľ im nemal čo povedať, nemal tam chodiť vôbec: ten druhý variant by už bol totiž jeho osobným zlyhaním a totálnou diskvalifikáciou cirkevných štruktúr, ktoré zatiaľ "statočne" mlčia.
Na rozdiel od nich pán arcibiskup už stihol odhaliť cielenú diskreditačnú kampaň v médiách, poprieť akékoľvek styky s eštebákmi, respektíve nepriamo poprieť popretie týchto stykov. Ani náznak sebareflexie, zbytočného zakopnutia či ľútosti. Tento osvedčený recept síce na Slovensku funguje, ale iba znova a znova posilňuje volanie po historickom spracovaní zločinov režimu, ktorého základy stáli na popretí slobody a dôstojnosti človeka.
Režimu, ktorý by nemohol fungovať bez fízlovania a sledovania - presne toto všetko zabezpečovala Štátna bezpečnosť, ktorú Sokol nedokázal odmietnuť. S pribúdajúcim časom a stanoviskami iba dáva čoraz viac najavo, že ten základný problém nechápe. Naopak, on si ho vie odôvodniť a urobiť z neho svoju morálnu maximu, ktorou sa v očiach veriacich zaštiťuje. Sokol už toho totiž naozaj povedal o sebe dosť. Na rade sú teraz jeho kolegovia... tých, ktorých záujmy v týchto dňoch napokon neochránil...
Peter Vavro, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.