Deti za mreže

Už niekoľko mesiacov sa hovorí o tom, že by sa u nás mala znížiť trestná zodpovednosť. Z pätnástich na štrnásť rokov. Navrhuje to minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Áno, existujú krajiny, v ktorých je táto hranica ešte nižšia. Dokonca vo Veľkej Británii je to len desať rokov. Mám doma deväťročného syna. A rozhodne si nemyslím, že by mohol byť o rok trestne zodpovedný ako je to v Anglicku. V mnohých veciach potrebuje poradiť, porozprávať sa. Vysvetliť, čo je správne a čo nie je, a prečo. Jeho charakter sa ešte len formuje a práve teraz je najdôležitejšie, akým to bude smerom. Ešte nikto nikdy sa trestaním a represiou nepolepšil. Ľudia nebudú dobrí zo strachu. Môžu sa báť trestu, niekedy si možno rozmyslia zlú vec, ktorú chceli urobiť. Ale skôr je pravdepodobné, že sa budú snažiť, aby im na to nikto neprišiel. Dobrí, statoční a čestní môžu byť ľudia len zo svojej vôle. Myslím si, že to by minister, ktorého do funkcie dosadilo práve Kresťanskodemokratické hnutie, mal chápať.
Minister Lipšic nemá vlastné deti. Možno aj to mu bráni pozerať sa na vec inak. Má však kolegu z KDH -- Martina Fronca, ktorý má výchovu detí a mládeže priamo v náplni práce. Už za socializmu sa hovorilo, že mládež je naša budúcnosť. Aj keď to bola propagandistická fráza, bola pravdivá. Čo dnes deti naučíme, tak sa k nám budú za niekoľko rokov správať. A oni dnes nemajú dobré príklady -- kradne a klame sa aj na tých najvyšších miestach. Je jednoduchšie deti v škole len vzdelávať a výchovu nech má na starosti niekto iný. Rodina, možno televízia alebo ulica. Výchova je proces dlhodobý a nie vždy je zaručený výsledok. Zato, keď posadíme štrnásťročné deti za mreže, tam budú konkrétne výsledky okamžite.