Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 o zastavení paľby medzi Hizballáhom a Izraelom z piatka minulého týždňa rozhodla tiež o posilnení medzinárodných vojenských síl na území Libanonu. V južnej časti krajiny síce už od roku 1978 pôsobilo 6 000 modrých prilieb UNIFIL (Dočasné sily OSN v Libanone), pričom ich počet sa postupne znížil na dnešných približne 2 000. Nová jednotka by podľa výsledkov rozhodovania v BR mala mať až 15 000 príslušníkov. Doplní ich ďalších 15 000 vojakov libanonskej armády, ako už skôr prisľúbil premiér Fouad Siniora. Spoločne by mali zabezpečiť pokoj v nárazníkovej zóne pozdĺž izraelsko-libanonskej hranice.
O zložení rozšíreného vojenského kontingentu UNIFIL sa síce ešte nerozhodlo, ale už teraz je takmer isté, že v ňom nebudú ani USA, ani Veľká Británia. Obe krajiny sú na Blízkom východe v súčasnosti mimoriadne nepopulárne v súvislosti so situáciou v Iraku a ich vojenská zaangažovanosť v ďalšej krajine regiónu by bola chápaná skôr ako provokácia než pomoc. USA by sa prípadnou účasťou v UNIFIL dostali do priamej konfrontácie s Hizballáhom, ktorý na rozdiel od európskych krajín považujú za teroristickú organizáciu.
Američania majú aj boľavú spomienku z nedávnej histórie, ktorá ich odrádza od priamej vojenskej účasti v Libanone. V roku 1983 pri teroristickom útoku na kasárne v Bejrúte zahynulo vyše 240 príslušníkov americkej námornej pechoty. Tí tam vtedy pôsobili práve ako príslušníci mierových síl po izraelskej invázii do Libanonu v roku 1982. Tento aspekt pripomenul na tlačovej konferencii ku konfliktu samotný prezident George Bush ako prekážku účasti USA v nových mierových silách: "Americkí vojaci majú v Libanone (nepríjemnú) históriu..."
Ministerka zahraničných veci Condoleezza Riceová názor prezidenta neskôr znovu potvrdila. Bush však pripustil, že USA by mohli pomôcť v logistike, veliteľských a kontrolných úlohách, prípadne asistovať pri výcviku slabej a najmä zle vybavenej libanonskej armády. Washington pôvodne argumentoval, že UNIFIL je neefektívna sila, neschopná udržať pokojné podmienky v hraničnom pásme medzi Libanonom a Izraelom. Z tohto dôvodu Američania presadzovali vytvorenie úplne novej medzinárodnej sily. Nakoniec sa však členovia BR dohodli na uchovaní pôvodnej štruktúry s rozšíreným mandátom.
Ako by mal teda vyzerať nový UNIFIL a kto by sa mal pridať k vojakom z Číny, Francúzska, Ghany, Indie, Írska, Poľska a Ukrajiny, ktorí tam pôsobili už teraz? Francúzsko a Taliansko už dali najavo ochotu rozšíriť, resp. obnoviť svoju účasť. Podľa prvých ohlasov je širšia participácia a prípadne velenie Francúzov vítané vzhľadom na významnú sprostredkovateľskú úlohu, ktorú zohrali pri nedávnych zložitých diplomatických rokovaniach o libanonskej kríze a príprave rezolúcie o zastavení paľby. Noví vojaci by mohli prísť z moslimských krajín. Medzi prvými ochotnými sú Turecko a Malajzia, ktoré avizovali záujem už v uplynulú sobotu. Je možné, že vojakov pošle aj Indonézia, Brunej, Saudská Arábia, Maroko, Pakistan, Kuvajt a Nigéria. Z nemoslimských krajín sa spomína Brazília, Argentína a Nový Zéland.
Väčším problémom ako účasť bude však schopnosť UNIFIL zabezpečiť požadované úlohy tak, ako ich stanovuje rezolúcia: monitorovať prímerie, zabezpečiť prísun humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu, bezpečný návrat utečencov do svojich domovov, podporovať libanonskú armádu v zavedení kontroly na juhu krajiny (t. j. v oblasti, kde mal Hizballáh doteraz prakticky autonómiu).
Rezolúcia umožňuje UNIFIL použiť všetky nevyhnutné prostriedky na zabezpečenie toho, že "oblasť ich pôsobenia sa nemôže využiť na nepriateľské aktivity nijakého druhu".
BR OSN má ešte spresniť, kedy a za akých podmienok môžu vojaci obnovených jednotiek UNIFIL začať paľbu. Mandát bude zatiaľ platiť počas jedného roka a môže byť aj posilnený.
Autorka je spolupracovníčkou HN vo Washingtone