Trio musí postupovať spoločne

Francúzsko sa utápa v chaose a prezident mlčí. Pritom tvárou v tvár nebývalým a naozaj rozsiahlym nepokojom možno pokojne hovoriť už aj o kríze štátu. Jacques Chirac sa stavia do roly pozorovateľa. Jednoducho sa prizerá, ako sa s udalosťami popasujú dvaja veľkí politickí rivali, ktorých sám pritiahol do vlády - premiér Dominique de Villepin a minister vnútra Nicolas Sarkozy. Už aj vrabce na streche čvirikajú, že súperi číhajú na seba navzájom a pokúšajú sa vyťažiť z tejto situácie čo najviac plusových bodov. V skutočnosti je však ich politika zúfalo bez nápadov.
Chirac týmto postojom stavil do hry svoju autoritu hlavy štátu. Veď koniec koncov je i jeho úlohou garantovať občanom právo, pokoj a bezpečnosť. Skôr či neskôr preto dôsledky vlny terajšieho chaosu a násilia dopadnú aj na Chiracovu hlavu.
Popritom je na vážkach aj dôveryhodnosť celej francúzskej pravice. Veď Chirac vyhral prezidentské voľby v roku 2002 i vďaka volebnému šlágru, ktorým bola vnútorná bezpečnosť. Vedľajším produktom tejto kampane bola skutočnosť, že mnohí voliči volili potom radšej priamo pravicový originál a pravicovo-extrémistickému kandidátovi Jeanovi-Marieovi le Penovi pomohli do druhého kola volieb.
Vlna nepokojov francúzskym politikom naliehavo pripomína pálčivý, aj keď dosiaľ vedome potláčaný problém - integráciu detí prisťahovalcov do väčšinovej spoločnosti. Vláda síce môže proti nim nasadiť políciu a vodné delá, ale starosti tým nevybaví - nedostatočné vzdelanie, diskrimináciu, malé šance na pracovnom trhu. V hre je aj veľa ideológie. Ako môže francúzska politika hľadať riešenie pre tretiu generáciu prisťahovalcov, keď zákon o rovnosti zakazuje čo len štatistické otázky týkajúce sa etnického pôvodu. Téza, že všetci sú Francúzmi, je jednoducho ilúziou. K nerovnakým entitám sa treba správať nerovnako. V problémových štvrtiach musia napríklad vyrásť školy, ktoré budú zohľadňovať sociálne a spoločenské prostredie väčšiny tamojších žiakov.
Na pozadí tejto skutočnosti sa môže zdať vábivým scenárom jednoduché odvolanie Sarkozyho z vládneho postu pre nezvládnutie situácie. Podľa prieskumu verejnej mienky, zorganizovaného agentúrou CSA pre denník Parisien, až 50 percent občanov pochybuje o efektívnosti jeho politiky. Opoziční vodcovia už žiadajú jeho hlavu. Chirac by sa takto stal podpaľačom vo vlastnom tábore. Tak ako predtým, sa totiž Sarkozy teší veľkej dôvere mnohých poslancov parlamentu, čo sa o de Villepinovi nedá práve povedať. Okrem toho odvolaný Sarkozy by sa nepochybne stal nebezpečným kritikom vlády. Otvorene by mohol tvrdiť, že Chirac už nechcel pokračovať v dôslednej línii tvrdosti a nastolenia poriadku. Trio Chirac, Sarkozy, de Villepin tak musí zvládnuť krízu spoločne - alebo na nej spoločne stroskotať. (gaf)