"Je to veľký vodca. Oslobodil 50 miliónov ľudí," povedal mi raz pri jednej z washingtonských politických večerí istý presvedčený republikán o prezidentovi Bushovi. "Prvýkrát v živote budem voliť za prezidenta demokrata," priznal sa pred prezidentskými voľbami iný republikán, americký diplomat na dôchodku.
Ak politika a činy terajšieho amerického prezidenta vyvolávajú celkom protichodné reakcie vo vlastnej strane, niet divu, že podobne sa správajú aj ostatní občania USA. Rovnako vyhranené názory majú ľudia na celom svete. Jeho zahraničné cesty sprevádzajú nielen srdečné prijatia, ale tiež pravidelné protestné demonštrácie. Vášne sú natoľko silné, že dokonca viaceré internetové stránky týkajúce sa jeho osoby sa museli brániť proti hackerom.
"Všetci sme Američania!"
George W. Bush pritom nastupoval do funkcie s cieľom zjednotiť americký národ rozdelený po kontroverzných voľbách v roku 2000, keď o ich výsledku rozhodoval Najvyšší súd USA. Na istý čas sa mu to podarilo, keď sa krajina po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 zomkla okolo svojho najvyššieho predstaviteľa. Dlhé mesiace sa jeho popularita pohybovala v historicky najvyšších hodnotách, 80 % -- 90 %. Súhlas a dôveru si získala jeho rozhodnosť, jednoznačnosť a odhodlanie zvíťaziť vo vojne s terorizmom. Väčšina politikov bola ochotná prispôsobiť sa úplne novej situácii. Preto napríklad bez väčších ťažkostí prešiel Vlastenecký zákon, ktorý v mnohých ustanoveniach obmedzuje politické slobody a práva.
Podobné sympatie mali Spojené štáty aj samotný Bush takmer na celom svete. "My všetci sme Američania," hlásali titulné strany novín v prejavoch sympatie k ranenej veľmoci.
Irak -- druhý Vietnam?
Dnes, keď George W. Bush oslavuje svoje 60. narodeniny, pozerá sa na druhú stranu mince: jeho popularita klesla takmer na historické minimum, medzi 35 -- 40 %. Nižšie hodnotenia mal iba Richard Nixon v čase pred odstúpením z funkcie a prezident Carter v období iránskej krízy. O nepriaznivé hodnotenie sa najväčšmi zaslúžil vývoj situácie v Iraku. Už začiatok irackej vojny ani zďaleka nesprevádzalo také presvedčenie a odhodlanie, s akým domáca i svetová verejnosť podporila rozhodnutie zaútočiť na teroristické ciele v Afganistane.
Bush mal ešte svetlejšie momenty vysokej podpory, keď vyhlásil víťazstvo nad Saddámovým režimom a keď sa uskutočnili prvé iracké voľby. To však nezastrelo skutočnosť, že zbrane hromadného ničenia sa nenašli, že v Iraku naďalej zomierajú americkí vojaci a civilné obyvateľstvo a situácia začína mnohým pripomínať jednu z najhorších stránok amerických dejín: Vietnam.
Reformná hojdačka
Prezident vo svojom prvom funkčnom období presadil vysoké daňové úľavy a podarilo sa mu zachovať priaznivé makroekonomické ukazovatele. Objavil sa však obrovský schodok štátneho rozpočtu a hrozivo narastá zadlženosť krajiny. Prehlbuje sa priepasť v príjmoch medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Bushovi sa zatiaľ nepodarilo presadiť reformu dôchodkového systému, keďže republikánsky Kongres má z toho strach. Pokusy o reformu zdravotného poistenia tiež neboli veľmi úspešné. Reforma vzdelávania mala spočiatku veľkú podporu, ale po niekoľkých rokoch praxe sa ukázalo, že problémy verejného školstva nevyriešila. Najvyšší súd USA neuznal ani jeho názory a rozhodnutia v otázke väznice na Guantáname.
Mnohí Busha podporujú ako rozhodného zástancu tradičných morálnych hodnôt a rodiny, ale liberálne kruhy zase kritizujú jeho snahy o prílišne miešanie politiky s náboženstvom, odstúpenie od zmluvy z Kjóta a tajné špionážne programy, ktoré údajne obmedzujú ústavné slobody a práva. K popularite neprispela ani neadekvátna reakcia a likvidácia následkov hurikánu Katrina.
V záplave kritiky sa zabúda na niektoré prezidentove rozhodnutia, ktoré prinajmenšom posúvajú vývoj dopredu. Pod jeho vedením USA vyčlenili doteraz najväčšiu sumu, 15 miliárd dolárov, na globálny boj proti epidémii aids. Bush je prvým americkým prezidentom, ktorý pripustil vyriešenie konfliktu na Blízkom východe vytvorením dvoch štátov: okrem Izraela aj Palestíny. Jeho postoj k riešeniu ilegálnej migrácie a pri rokovaniach o novom imigračnom zákone sa približuje skôr k návrhom demokratov ako k striktne sankčnému poňatiu republikánov.
Čakanie na nový Kongres
George W. Bush bude v prezidentskej funkcii ešte dva roky. Čo sa od neho očakáva? Veľa bude závisieť od výsledkov novembrových volieb do Kongresu. Ak sa jeho strane podarí zachovať republikánsku väčšinu v oboch snemovniach, Bush sa zrejme opäť pokúsi o radikálnu zmenu v dôchodkovom systéme a v zdravotnom zabezpečení. Pri terajších hospodárskych ukazovateľoch zostane zrejme otázny jeho zámer znížiť existujúci deficit na polovicu.
V zahraničnej politike čakajú USA náročné problémy: stále komplikovaný Irak, zhoršujúca sa situácia v Afganistane, vývoj na Kórejskom polostrove, konkurencia Číny, nápory globalizácie a rokovania vo Svetovej obchodnej organizácii. Na stole naďalej zostane pálčivá otázka energií.
Jubilujúci George W. Bush sa rozhodne necíti unavený na riešenie týchto zložitých otázok. "Myslieval som si, že 60-ročný človek je starý,... teraz si myslím, že šesťdesiatnik je mladý, nemyslíte?" povedal na margo svojho veku.
StoryEditor