Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že tretina Američanov si myslí, že Čína bude "čoskoro dominovať svetu", kým polovica považuje vývoj Číny za "ohrozenie svetového mieru". Mnohí Číňania sa zase obávajú, že USA neakceptujú ich "mierový vzostup". Američania a Číňania sa musia vyvarovať takto zveličeného strachu. Udržanie dobrých vzťahov medzi USA a Čínou bude v súčasnom storočí určujúcim činiteľom globálnej stability.
Asi najväčšou hrozbou pre dvojstranné vzťahy je presvedčenie, že konflikt je nevyhnutný. Kedykoľvek v dejinách vzbudzuje mocnosť na vzostupe medzi jeho susedmi a ostatnými mocnosťami strach, stáva sa kvôli tomuto strachu príčinou zrážky. Za takýchto okolností môžu zdanlivo drobné udalosti vyvolať nepredvídateľnú a katastrofickú reťazovú reakciu.
Najvážnejšie korene destabilizačného incidentu sú dnes v komplikovaných vzťahoch naprieč Taiwanským prielivom. Čína, ktorá považuje Taiwan za neoddeliteľnú súčasť svojho územia, ktorý sa od čias čínskej občianskej vojny skrýva za štít námorníctva USA, vyhlasuje, že na prípadnú taiwanskú deklaráciu nezávislosti odpovie silou.
USA nespochybňujú čínsku zvrchovanosť, ale chcú mierové usporiadanie, ktoré zachová demokratické inštitúcie Taiwanu. Na samotnom Taiwane existuje silnejúci pocit národnej identity, ale tiež ostrý spor medzi pragmatikmi "modrej aliancie", ktorí si uvedomujú, že geografická situácia od nich bude vyžadovať nájdenie kompromisu s pevninou, a vládnucou "zelenou alianciou", ktorá sa rôznou mierou usiluje o nezávislosť.
Tieto dve aliancie na Taiwane sa stretnú v súboji o post prezidenta 22. marca. Aktuálne prieskumy naznačujú, že Ma Jing-tiou, bývalý starosta Tchaj-peja, zo strany Kuomintang (KMT), vedie pred Frankom Hsiehom z vládnucej Demokratickej pokrokovej strany (DPP). Niektorí pozorovatelia sa však obávajú, že súčasný predseda DPP Čen Šuej-pien bude hľadať zámienku na odvrátenie porážky tábora usilujúceho sa o suverenitu ostrova. V súčasnosti presadzuje referendum o tom, či by Taiwan mal vstúpiť do OSN, čo Čína považuje za provokáciu. Čen reagoval, že je to Čína, "ktorá dnes koná provokatívne".
Amerika je evidentne znepokojená. Ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová nedávno pred novinármi povedala:" Myslíme si, že taiwanské referendum o prihláške do OSN pod názvom Taiwan je provokatívna politika. Zbytočne zvyšuje napätie v Taiwanskom prielive a ľudu Taiwanu to nedáva prísľub žiadneho reálneho prospechu na medzinárodnej scéne." Opätovne pripomenula politiku administratívy USA, ktorá je proti "jednostrannej hrozbe ktorejkoľvek strany, že zmení status quo".
V ten istý deň minister obrany Robert Gates kritizoval Čínu za neočakávané obmedzenie možnosti pre americké lode vplávať do čínskych prístavov pre americký predaj zbraní Taiwanu. Gates podľa svojich slov čínskym predstaviteľom oznámil, že americký predaj zbraní je v súlade s predchádzajúcou politikou a že "kým budú (Číňania) pokračovať v hromadení síl na svojej strane Taiwanského prielivu, my (USA) budeme pokračovať v zásobovaní Taiwanu prostriedkami, ktoré potrebuje na svoju obranu". Gates však dodal, že napriek rastúcemu čínskemu obrannému rozpočtu "nepovažujem Čínu za nepriateľa a myslím si, že v mnohých oblastiach existujú príležitosti na pokračovanie spolupráce".
Taiwanská otázka nemusí viesť v zásade ku konfliktu. S ohľadom na silnejúce zmeny v Číne a narastajúce hospodárske a spoločenské styky cez prieliv by malo byť možné nájsť recept, ktorý Taiwancom umožní udržať si svoju trhovú ekonomiku a demokratický systém bez ceduľky v OSN.
Zatiaľ sa USA snažia dať tomuto vývoju nádej tým, že zdôrazňujú dve jasné pravidlá: žiadna nezávislosť pre Taiwan a žiadne použitie sily zo strany Číny. Ale vzhľadom na nebezpečenstvo incidentov, ktoré by mohli vzniknúť z politického súperenia na Taiwane alebo rastúcou netrpezlivosťou v Ľudovej oslobodzovacej armáde na pevnine, USA by konali múdro, keby povzbudili intenzívnejšie kontakty a rokovania medzi obidvoma stranami.
USA majú zreteľný národný záujem o udržanie dobrých vzťahov s Čínou, rovnako ako zvláštny ľudskoprávny záujem o ochranu taiwanskej demokracie. Nie je národným záujmom USA pomáhať Taiwanu stať sa suverénnym štátom s kreslom v OSN a snahy niektorých Taiwancov toto dosiahnuť predstavujú najväčšie nebezpečenstvo chybného odhadu, ktorý by mohol zapríčiniť nepriateľstvo medzi USA a Čínou. Už teraz niektorí Číňania podozrievajú USA, že sa usilujú o nezávislý Taiwan ako "nepotopiteľnú lietadlovú loď", ktorá by bola k dispozícii proti budúcemu nepriateľovi -- Číne. Sú síce na omyle, ale takéto podozrenia môžu rozdúchavať atmosféru nepriateľstva.
Ak bude Amerika pristupovať k Číne ako nepriateľovi dnes, zabezpečí si jej nepriateľstvo do budúcnosti. Pretože si nemôžeme byť istí, ako sa bude Čína vyvíjať, je nezmyslom ničiť vyhliadky na lepšiu budúcnosť. Súčasná americká politika spája hospodársku integráciu s poistkou proti neistote. Americko-japonské bezpečnostné spojenectvo znamená, že Čína nemôže použiť "japonskú kartu". Aj keď sú však takéto poistky vo svete politiky prirodzené, pre obidve strany je dôležitá zdržanlivosť. Ak sa naplní celková klíma nedôvery, to, čo sa bude jednej strane javiť ako poistka, môže druhá strana považovať za hrozbu.
Nejestvuje dôvod, aby USA a Čína v tomto storočí vstupovali do vojny. Obidve strany však musia dbať o to, aby ich na túto cestu nedostal incident okolo Taiwanu. Američania a Číňania sa musia vystríhať toho, aby sa zveličené obavy stali sebanaplňujúcim proroctvom.
Joseph S. Nye, profesor Harvardovej univerzity
StoryEditor