Je veľmi pravdepodobné, že vážna recesia zasiahne nielen Spojené štáty, ale aj celú globálnu ekonomiku. Posledný vývoj naznačuje, že ekonomiky G7 už sú v recesii alebo blízko prepadu do nej. Ďalšie vyspelé ekonomiky či rozvíjajúce sa trhy (zvyšok eurozóny, Nový Zéland, Island, Estónsko, Lotyšsko a niektoré juhoeurópske krajiny) sú tiež iba krok od tvrdého pristátia v recesii. V momente, keď do nej "spadnú", nastane prudké spomalenie v krajinách BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) a v ďalších rozvíjajúcich sa trhoch.
Vynárajúca sa globálna recesia je kŕmená niekoľkými faktormi: 1. krach bublín bývania v USA, V. Británii, Španielsku, Írsku a ďalších krajinách eurozóny, 2. prasknuté úverové bubliny tam, kde peniaze a úvery boli priveľmi dlho veľmi lacné, 3. vážna úverová a likviditná tieseň, ktorá nastala po americkej hypotekárnej kríze, 3. negatívne účinky klesajúcich akciových trhov (celosvetovo až o 20 %) na bohatstvo a investície, 4. globálne dosahy recesie v USA (ktoré stále ešte vytvárajú 30 % celosvetového HDP) cez obchodné väzby, 5. slabosť amerického dolára, ktorá znižuje konkurenčnú schopnosť amerických obchodných partnerov, a po šieste stagflačné účinky vysokých cien ropy a komodít, ktoré nútia centrálne banky k zvyšovaniu úrokových sadzieb na boj s infláciou v čase, keď hrozí vážne riziko negatívneho vývoja rastu a finančnej stability.
Oficiálne čísla naznačujú, že americká ekonomika vstúpila do recesie v 1. štvrťroku tohto roku. V druhom štvrťroku sa ekonomika odrazila -- s dvojnásobným prepadom, recesia v tvare W -- vďaka dočasným účinkom spotreby daňových úľav vo výške 100 mld. USD. Do konca leta však tieto účinky zmiznú.
V. Británia, Španielsko a Írsko prechádzajú podobným vývojom, keďže praskajú bubliny bývania a priveľké spotrebiteľské zadlženie podrýva maloobchodné tržby, čo ústi do recesie. Nafúknuté trhy nehnuteľností začínajú oslabovať aj v Taliansku, vo Francúzsku, v Grécku, Portugalsku, na Islande a v pobaltských štátoch. Nie je preto nič prekvapujúce, že naprieč eurozónou klesá výroba, odbyt, spotrebiteľská a podnikateľská dôvera.
Japonsko sa tiež zmenšuje, pričom kedysi mierne rástlo -- vďaka významným vývozom do USA a slabému jenu. Teraz sa export do USA prepadá, ale jen sa posilňuje. Vysoké ceny ropy v krajine, ktorá všetky svoje ropné spotreby dováža, spoločne s klesajúcou ziskovosťou a dôverou firiem tlačí Japonsko do recesie.
Posledná z krajín G7, Kanada, by z vysokých cien energií a komodít mala mať prospech, no jej HDP sa v prvom štvrťroku znížil vzhľadom na slabnúcu ekonomiku USA. Tri štvrtiny exportu Kanady smeruje do USA, pričom dopyt v zahraničí tvorí štvrtinu jej HDP. Všetky ekonomiky G7 smerujú do recesie. Ďalším, menším ekonomikám (najmä novým členom EÚ, ktoré majú rozsiahle deficity bežného účtu) hrozí strata prílevu kapitálu -- v Lotyšsku a Estónsku a tiež na Islande a Novom Zélande to tak už možno už je.
Táto recesia v G7 indukuje prudké zníženie rastu rozvíjajúcich sa trhov a pravdepodobne stiahne celú globálnu ekonomiku do recesie.
Recesiou G7 utrpia ekonomiky, ktoré sú závislé od exportu do USA a Európy a majú rozsiahle prebytky bežného účtu (Čína, väčšina Ázie a väčšina rozvíjajúcich sa trhov). Krajiny s rozsiahlymi schodkami bežného účtu (India, Južná Afrika a viac než 20 ekonomík východnej Európy, od Pobaltia po Turecko) môže zasa poškodiť globálna úverová tieseň. Vývozcovia komodít (Rusko, Brazília a ďalšie štáty na Strednom východe, v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike) budú mať straty, lebo recesia G7 a globálne spomalenie zrazí ceny energií a ďalších komodít až o 30 %. Krajiny, ktoré svojim menám dovolili, aby sa oproti doláru zhodnocovali, zaznamenajú prudké spomalenie rastu exportu. Tie, ktoré čelia rastúcej a teraz až dvojcifernej inflácii, budú musieť zvýšiť úrokové sadzby, kým ostatní s vysokou infláciou stratia vývoznú konkurenčnú schopnosť.
Klesajúce ceny ropy a komodít, už teraz o 15 % pod maximom, tak trochu stagflačné sily v globálnej ekonomike oslabia, napriek tomu inflácia cez začarovaný kruh rastúcich cien, miezd a nákladov zapúšťa korene. To obmedzí schopnosť centrálnych bánk reagovať na riziká negatívneho vývoja rastu. Vo vyspelých ekonomikách do konca roka prestane byť pre centrálne banky až takým pálčivým problémom, lebo ochabnutosť produktových trhov zníži schopnosť firiem zvyšovať ceny a vyššia nezamestnanosť obmedzí rast miezd.
Samozrejme, všetky centrálne banky skupiny G7 znepokojuje prechodné zvýšenie celkovej inflácie a všetky pohrozili zvýšením úrokových sadzieb. Naostatok riziko hlbokej recesie -- a vážne bankové a finančné krízy -- nakoniec všetky banky G7 donúti znižovať sadzby. Problém je v tom, že k tomuto menovému uvoľneniu dôjde, najmä mimo USA, až recesia v G7 a recesia globálna zapustia korene. Takáto politická reakcia teda bude priveľmi slabá a oneskorená, takže recesiu nedokáže zastaviť.
Nouriel Roubini, profesor ekonómie, New York University, Copyright: Project Syndicate, 2008. www.project-syndicate.org