Súčasné ekonomické systémy krajín EÚ sú v prostredí, ktoré charakterizuje zvýšené riziko, nerovnováhy a nerovnosti. Úplne viditeľne sa to preukázalo v tomto roku veľkou finančnou krízou hypotekárneho trhu USA, ktorá sa následne prejavila v Británii a Nemecku. V mnohých krajinách sa vypuklo ukazujú aj problémy s nízkymi mzdami, neistým zamestnaním a nespokojnosťou s politikou vlád. Výhľad ekonomického vývoja EÚ hovorí o makroekonomickom poklese. Vo viacerých krajinách EÚ musíme hovoriť aj o pretrvávaní chudoby, a to pri explózii ziskov niektorých ekonomických aktivít. Nemožno nevidieť ani hrozbu prírodných katastrof. Upadajú klasické energetické odvetvia. Z hľadiska medzinárodných ekonomických vzťahov nie sú nezanedbateľné ani makroekonomické nerovnováhy a rast dlhov vlád všeobecne vo svete. Veľký nárast cien potravín vo viacerých krajinách únie je akoby prekvapením.
Rozšírená únia vyvolala veľkú diskusiu o sociálno-ekonomickom modeli krajín EÚ. Pod drobnohľadom sú aj ekonomická a sociálna politika v EÚ. Ústava EÚ nebola schválená. Reforma trhu práce v mnohých krajinách nepriniesla očakávané výsledky. Výkonnosti ekonomík EÚ sú veľmi rozdielne. Ani rýchly rast niektorých (SR, Slovinsko) nie je konkurencieschopný "pomalému" rastu vyspelých ekonomík EÚ15.
Stojíme pred nutnosťou alternatívnych ekonomických a sociálnych politík v Európskej únii. Ani Lisabonská stratégia sa neukázala životaschopnou. O nej sa bývalý predseda vlády Holandska Kok vyjadril, že sa stane synonymom pre nedosiahnuteľný cieľ a nesplnené záväzky. I napriek tomu ako významný ekonomický faktor je naďalej stabilita ekonomického vývoja, solidarita ľudí v únii a medzinárodná spolupráca, aby ekonomický systém zjednotenej Európy zabezpečil ekonomické bohatstvo, ako základ spokojného života domácností v celom európskom spoločenstve.
Keynes či Nash?
Veľkou komplikáciou sa stáva problém plnej zamestnanosti, s ktorým ekonomická teória začala zápasiť pred 60 rokmi. Otázkou dňa sa stáva aj udržateľnosť ekonomického rastu a solidarita, ktorú mala vyriešiť existencia odborov. Keynesova rovnováha sa otriasa. V oblasti oligopolov sa ukázala ako riešenie myšlienka Nashovej rovnováhy. Aká je alternatíva trhov? Aká je alternatíva Keynesovej a Nashovej rovnováhy? Sú platné doterajšie (princípy) teórie?
Musíme pochopiť, ako funguje ekonomický systém súčasného ekonomického sveta. Možno treba vidieť aj problém ochoty opustiť náš familiárny prístup k ekonomickému životu. Ekonomická teória nie je posledným, ale nevyhnutne prvým krokom na ceste ku kontrole nášho sociálno-ekonomického osudu. Ekonomická veda dnes žiada aktívnejšie použitie nástrojov makroekonomickej politiky. Monetárna a fiškálna politika ukázali svoje slabosti, a nie silu. Ekonomická publicistika upozorňuje napríklad na potrebu minimálneho štandardu pre európske transferové platby - starobné dôchodky a príspevky v nezamestnanosti.
Politiky vlád EÚ neustále riešia problém sociálneho a zdravotného poistenia. Každá európska krajina rieši regionálne problémy -diferencie. Je tu teda konfluencia ekonomických síl a ekonomických problémov. Pre Európu je typická konfrontácia ekonomických síl, ekonomických agensov, ktorá nezabezpečuje jej optimálny rozvoj. Odráža sa to v životnej úrovni ľudí jednotlivých krajín a tiež v životnej úrovni v mestách a na vidieku. Problémov je teda veľa.
Maastricht a ekonomická veda
Ekonomická literatúra dneška je výrazne iná ako pred 20 rokmi. Líši sa hlavne prostriedkami výskumu, a teda aj logiky odvodzovania záverov. Pozoruhodné sú predovšetkým modely ekonomických systémov na báze algebry a diferenciálnych rovníc. Je tu výrazný posun v tom, že veda dokáže systematickejšie preskúmať teoretické relácie ekonomickej vedy, teórie, ich dôsledkov. Pozoruhodne narástla úplnosť, dôkladnosť a dokonalosť ekonomickej analýzy a syntézy. Ekonomická veda sa tak svojou exaktnosťou veľmi priblížila k prírodným a technickým vedám. Žiaľ, prax tieto poznatky nevyužíva. I napriek tomu, že EÚ predpísala napríklad konštrukciu medziodvetvových tabuliek, naša reálna hospodárska politika nedosiahla úroveň jej tvorby z minulého obdobia.
Vo svetle poznatkov vedy treba vidieť aj maastrichtské kritériá. Iste nie sú tým nástrojom, o ktorom predstavitelia EÚ snívali. Mnoho ekonómov poukázalo na nevhodnosť viacerých hodnôt už pri zrode úvah o kritériách. Poukážeme na neadekvátnosť iba jedného z nich.
Na Ekonomickej univerzite sme skonštruovali model podielu dlhu na HDP, ktorý má byť 60 % na báze nástrojov ekonomickej vedy, a to diferenciálnych rovníc, ktorý plne odráža ekonomickú teóriu a jeho riešenie hovorí, že tento podiel môže byť viac ako 100 %. Prax súčasných krajín to aj dokazuje. Hovorí o tom táto tabuľka:
Zdroj: OECD Factbook 2006, Economic, Environmental and Social Statistics
Ekonomické dáta v tabuľke potvrdzujú náš záver z modelu. Iba Dánsko je ekonomikou, ktorá spĺňa kritérium. Snaha zistiť, prečo sa zvolila hodnota 60 %, nás priviedla iba k tomu, že akýsi priemer krajín sa k tomu blížil. Je to dosť nevedecká argumentácia v období, keď nastal obrovský rozvoj ekonomických vied. Žiaľ, naše vlády sa nezaujímali o to, či niekto z vedcov na Slovensku v tejto oblasti niečo robí (aby bol argument prijatia či neprijatia), a iste ich nezaujímali ani poznatky ekonomickej vedy v Taliansku či Anglicku.
Ak uvediem, že v júli 2007 bola v Prahe veľká konferencia ekonometrov, dá sa povedať z celého sveta - viac ako 2 200 účastníkov - iste sa čitateľ môže spýtať, prečo sa veda tak ignoruje. Asi je potom logické, že ekonomiky EÚ zápasia s problémami, o ktorých sme hovorili v úvode.
Pred 18 rokmi sme začali budovať nový ekonomický systém. Mali sme možnosť veľkej zmeny. Nevyužili sme ju a teraz neustále zápasíme s problémom zdravotníctva, školstva čipenzijného systému. Nenakreslili sme si ekonomický systém a vedecky neurčili optimálnu veľkosť finančných tokov v ekonomike. Zato sme s radosťou prijímali rozhodnutia Koaličnej rady o znížení daňovej sadzby z príjmu právnických osôb zo 42 na 25 a nakoniec na 19 %. Kto určil, že odvody na sociálnu ochranu budú predstavovať cca 38 % pre zamestnávateľa a cca 12 % pre zamestnanca? Elektroinžinier si nemôže dovoliť ignorovať Ohmov zákon. My, úplne spokojní, nerešpektujeme ekonomické zákony.