Po prvý raz po niekoľkých desaťročiach sa americkým prezidentom stane senátor Spojených štátov, lebo všetci zostávajúci kandidáti -- Hillary Clintonová, Barack Obama a John McCain -- sú členmi Senátu USA. Zákonodarcovia majú mnoho vodcovských schopností, ale ich manažérske zručnosti sú zvyčajne nepreverené. Senátori riadia zhruba stohlavý štáb a predvolebný tím zložený z niekoľkých stoviek ľudí. Dokážu však riadiť exekutívnu zložku s miliónmi zamestnancov?
Súčasná teória riadenia obvykle rozlišuje vodcovským umením lídra a organizačnými schopnosťami manažéra a kladie dôraz na lídrov. Manažéri sa opisujú ako tí, ktorí si iba osvojujú procesy a usilujú sa o stabilitu, kým lídri vedia riskovať a prinášajú zmenu. Organizácie potrebujú oboje, ale lídri sú dôležitejší. Ako sa vyjadril istý expert, strategické zoskupenie zložené z dobrých manažérov, ale zlých lídrov, neuspeje. Dobrí lídri si postrážia, aby boli najatí takí podriadení, ktorí manažérske nedostatky lídrov vykompenzujú, takže budujú tímy, ktoré tieto funkcie spájajú.
V poslednom období ožil záujem o lídrov, ako aj manažérov. Veď vízia bez realizácie je neplodná. Lídri potrebujú aspoň toľko manažérskeho umu, aby sa uistili, že systémy sú nastavené tak, že zaistia informácie nevyhnutné aj pre správne rozhodnutie, ako aj pre účinnú realizáciu. Efektívny líder riadi a formuje kontext rozhodovania tak, že vytvára a udržiava v chode dobre koncipované systémy.
Organizačné umenie je schopnosť riadiť štruktúry, informačné toky a odmeňovacie systémy inštitúcie alebo skupiny. Lídri priamo riadia tých, ktorí sa im zodpovedajú, nepriamo riadia tým, že vo svojich inštitúciách vytvárajú a udržiavajú systémy. K tomu patrí povzbudzovanie vedenia na nižších úrovniach organizácie.
Dobrý líder musí svoj najbližší okruh poradcov riadiť tak, aby si zaistil prísun precíznych informácií a vplyv. Musí sa vyvarovať "cisárskej pasce", v ktorej bude počuť iba o nádhere svojich nových šiat. Je paradoxné, že George W. Bush, prvý prezident s manažérskym titulom MBA, bol v tejto oblasti slabší ako jeho otec, ktorý dokázal viesť schopnú skupinu poradcov. Stephen Hadley, Bushov druhý poradca pre národnú bezpečnosť, o Bushovom prvom funkčnom období údajne vyhlásil: "Dávam nám 2 mínus za rozvoj politickej taktiky a 4 mínus za jej uskutočňovanie."
Odborníci tvrdia, že dobre koncipované systémy sú ako scénické pokyny k divadelnej hre. Vyzývajú herca na patričný príchod a odchod, hoci by ich niekto vyvolával. Scénické pokyny však nestačia. Ľudia sa vždy snažia prispôsobovať si systémy vlastným potrebám a dobrý líder hrá zásadnú rolu pri zachovaní nenarušenosti systému.
Ak najvyšší lídri svoje systémy nesledujú a nekontrolujú či produkujú úplné a presné informačné toky, najmocnejší podriadení pravdepodobne začnú systémy deformovať. Brent Scowcroft , poradca prezidenta Busha seniora pre národnú bezpečnosť, napríklad zaistil, aby vplyvní ministri kabinetu mali k prezidentovi úplný prístup. Za Busha mladšieho sa uplatnilo mnoho rovnakých osobností, avšak formálny systém Národnej bezpečnostnej rady bol pokrivený a jeho plodom bol osekaný tok informácií. Vedúci úradu ministra zahraničia Colina Powella opísal pomery ako tajnostkárske a zahalené neefektivitou formálneho rozhodovacieho procesu. Armádny generál Wayne Dowing, ktorý v Bielom dome pracoval, zasa vyhlásil: "Počas rokov sa medziagentúrny systém stal letargický a nefungoval, takže brzdí schopnosť využiť obrovský potenciál sily vlády USA na riešenie problémov. Túto neschopnosť pracovať koordinovane vidieť v našich operáciách v Iraku a Afganistane, naprieč zahraničnou politikou, aj v našej reakcii na uragán Katrina."
Organizačné schopnosti nevyhnutné u lídrov ako manažérov by sme si nemali zamieňať s efektivitou dobre riadenej organizácie. Nemali by sa tiež obmedzovať iba na hierarchické byrokratické organizácie. Lídri spoločenských hnutí tiež musia riadiť tok informácií prúdiacich tak von, ako aj dnu. V tomto širokom zmysle organizácia a manažment odkazujú na schopnosť lídrov zaistiť kvalitný tok informácií smerom dnu aj von, potrebný na rozhodovanie a realizáciu rozhodnutia. Účelnosť je dôležitejšia než efektivita. Prezident Franklin D. Roosevelt napríklad riadil neefektívnu organizáciu s prekrývajúcimi sa právomocami a zodpovednosťami. Bola v mnohých ohľadoch nákladná, avšak zaisťovala mu niekoľkonásobné, vzájomne si konkurujúce toky informácií. Roosevelt sa nikdy nedomnieval, že by personál mal monopol na úsudok či informácie a je opisovaný ako človek, ktorý vyhľadáva rady zo všetkých strán: od členov kabinetu, kongresmanov, novinových komentátorov, záujmových skupín, občanov aj priateľov.
Dwight Eisenhower riadil v 50. rokoch efektívne zorganizovaný prezidentský úrad, ktorému podľa vtedajšieho názoru niektorých ľudí chýbalo vedenie lídra, avšak historici neskôr rozpoznali jeho skrytý vplyv na väčšinu zásadných rozhodnutí. Ronald Reagan maximálne uplatňoval delegačné riadenie, čo sa osvedčilo, kým mal schopný tím, ale keď sa k moci dostali John Poindexter a Oliver North, zmenilo sa to na katastrofu. Reagan síce vynikal vizionárskou, komunikačnou a emočnou inteligenciou, ale chýbalo mu umenie lídra ako manažéra. Úspešní lídri tieto schopnosti kombinujú, aby sa k nim dostávali necenzurované zlé správy a oni na ne mohli okamžite reagovať.
Ak sa pozrieme na troch senátorov, ktorí sa usilujú o post prezidenta USA, zistíme, že John McCain má vojenskú skúsenosť, avšak nie ako veliteľ, skôr ako letec. Hillary Clintonová má skúsenosť so životom v blízkosti rozhodovania v Bielom dome, ale nie ako ten, kto rozhoduje. Barack Obama má skúsenosť so životom v zahraničí a s prácou komunitného organizátora v Chicagu, avšak nie v exekutíve. Ako volení zákonodarcovia všetci preukázali schopnosť "mäkkou mocou" priťahovať voličov, ale teraz sa uvidí, či budú tiež dobrými manažérskymi lídrami.
Joseph S. Nye, profesor Harvardovej univerzity, USA
Copyright: Project Syndicate, 2008.
www.project-syndicate.org
citát. F. D. Roosevelt nikdy nedal svojmu personálu monopol na úsudok či informácie. Vyhľadával rady zo všetkých strán: od členov kabinetu, kongresmanov, novinových komentátorov, záujmových skupín, občanov aj priateľov.