To, čo sa práve deje a ešte sa udeje na Námestí osloboditeľov v Košiciach, presahuje aj klasickú metaforu storočnej vody. Toto námestie zmetie z povrchu mesta aupark. Hoci zabraté parcely sú posledné "zlaté hodinky" mesta (s nefungujúcim) vodostrekom, na schvaľovateľov rozhodnutia o skončení takmer storočného provizória (inak dosť škaredej) lokality mohla mať exkluzívna ponuka auparku aj sugestívny vplyv. Pustnúca starina nebude už nikomu oči klať. Oči kole teraz nie príčina, ale následok.
Horthy namiesto Alžbety
Rok po zabratí Košíc Maďarskom (1938) dalo mesto zbúrať najstaršie košické kino Uránia (1908 - 1939). Vtedy sa začali smutné osudy centrálnej zóny, ktorá sa zrazu nevolala Alžbetino námestie (meno po cisárovnej Alžbete), ale Horthy Miklós tér (to na počesť zabratia mesta a príchodu regenta na bielom koni).
Názvy predtým aj potom sa menili, ale hriešne pokušenia a pokusy s Námestím osloboditeľov trvajú pekne dlho, až podnes. Teraz, keď je výstavba auparku otázkou týždňov, morfondírovať o názve developermi uchmatnutej lokality nemá zmysel. Ale ani o tom, či a čo tu mohlo byť.
Odborne vzdelaný filmár Julián Bosák nakrúca priebežne dokument o zániku námestia a na svojom blogu prezentuje všetky aktivity, protesty, argumenty významných osobností a skupín, ktoré sú proti auparku.
Namiesto námestia aupark
Táto spontánne prejavená skepsa, aká azda nemá obdobu v dejinách mesta, môže sa však zaknihovať len ako márna lásky snaha, lebo za spätné vykúpenie námestia by mohol investor HB Reavis Group, ktorý kúpil pozemok (časť od predchádzajúceho vedenia mesta, časť od U. S. Steel) za 3 000 Sk/ m2, zapýtať aj po 100-tisíc Sk/m2 .To je práve toľko, koľko niektorí konšeli (nie však vedenie mesta!) chcú za zvyšok ešte nepredaných kúskov parcely v susedstve budúceho auparku. Pekné huncútstvo s etikou podaktorých chytrákov a pohoršujúci pokus dobehnúť investora, ktorý v celom areáli chce minúť až 7 mld. Sk.
Potrebné úradné procedúry vrátane archeologického výskumu na mieste činu sa už robia ako priamy dôsledok rozhodnutia o definitívnom vyriešení osudu chátrajúceho námestia v centre mesta. Nebolo to dobré rozhodnutie, lebo diskontinuita s chránenou pamiatkovou zónou sa radikálnejšie ako doteraz prehĺbi, a tak s výškovými panelákmi z minulosti bude konfigurovať troška onakvejší panelák v modernejšom dizajne. Ale čo už. Nebyť developerov, nielen vnútorné Košice by zostali bez rozvoja, lebo kto iný kúpi lukratívny síce, ale predsa len problematický fundus a postaví tu celý komplex stavieb na úrovni doby? I keď, dovoľme si malý úškrn, práve hypermarkety a auparky nepredstavujú ani vyšší štandard v súčasnej architektúre.
Pred trhoviskom hotel
To, že mesto nedokázalo pri pôvodnej zmluve dohodnúť s investorom spolufinancovanie vyvolaných investícií v bohatšom formáte, ako je rekonštrukcie dopravnej križovatky v povrchovom variante (ním akceptovaná suma predstavuje 100 mil. Sk), je už minulosť, no v prítomnosti je to najväčší problém. Mesto nového vlastníka pozemkov vlastne vydiera: keď nepridá, pridá mesto na cene ešte nevykúpených kúskov pozemkov. To však nie je o profesionalite minulých schvaľovateľov zámeru, ale o ich neschopnosti vidieť krok dopredu. Podpovrchové riešenie dopravnej komunikácie na námestí a v jeho okolí malo byť pre mesto alfou a omegou bez ohľadu na to, či sa tu niečo postaví alebo nie. Takmer sto rokov bolo námestie nechceným dieťaťom mesta, potrebovalo ho akurát na obligátne kladenie vencov, manifestácie a po zmene režimu už iba na parkovanie osobných áut a kolotoče. Keď sa zbúralo prvé košické kino (oproti stálo vtedy otvorené trhovisko), súveký magistrát deklaroval zámer postaviť tržnicu. Košice predtým ani potom tržnicu nepostavili. Na Dominikánskom námestí, kde za všetkých čias fungovali trhy, a deje sa tak aj dnes, ide sa stavať hotel - a žiadne protesty nepočuť! Žeby pred hotelom so štyrmi hviezdičkami zachovali aj trhovisko, to sotva. Napokon z daného stavu vyplýva, že práve aupark naplní pôvodný zámer spred sedemdesiatich rokov a to rovno tam, kde tržnica mala stáť. Ibaže v mestách na celom svete auparky a supermarkety nesuplujú tržnice, tie sú priam chránenou relikviou a ich užitočnosť je postavená na tom, že pestovatelia i chovatelia predávajú v nich po celý rok svoje produkty. Trhovisko a tržnica tvoria kolority (veľko)miest, v Európe je to samozrejmosť a v Ázii priam náboženstvo.
Pri doprave dilema
V čase, keď v Bratislave idú stavať železnicu smerom až na letisko, dopravný tunel pod Dunajom, v Prešove chcú železnice cez mesto dostať pod úroveň terénu, v Košiciach zvažujú na námestí dve dopravné alternatívy: keby to nevyšlo s financovaním mimoúrovňového variantu, postaví sa povrchový dopravný systém s tým, že ho bude možné v budúcnosti posadiť pod povrch. Nemôže byť nič horšie, ako riešením dnešných problémov poveriť budúcnosť. Aj socializmus čakal na komunizmus, keď bude všetko, ako má byť, a prišlo len to, ako to nemá byť. "Odkladanie robí z ľahkého ťažké a z ťažkého neriešiteľné," apostrofuje Stanislaw Jerzy Letz.
Zabudnutý holokaust
Košické námestie je učebnicou dejepisu mesta. Postavili tu aj dva pamätníky osloboditeľom. Sovietsky je vlastne cintorín, na ktorom už nie je pochovaný ani jeden vojak, druhý stavali demokrati, a preto ho bývalý režim ignoroval. Stoja oproti sebe, tiež ako svedectvo. Teraz sa rokuje s diplomaciou Ruska, Ukrajiny a Bieloruska o možnosti postaviť nový pamätník na inom významnom mieste.
S Izraelom a židovskou obcou mesto nerokuje, lebo pamätník holokaustu tu nie je. O najväčšom biľagu na korpuse dejín mesta sa mlčí. O tom sa ani film nenakrúca. Pri pohľade na námestie nie je aupark najväčšia výzva, ale pamäť a zabúdanie.
V čase od 14. mája do 20. júla 1944 priamo odtiaľto transportovali 13-tisíc Židov do lágrov. Na koľajniciach električiek, ktoré majú v meste železničný rozchod, boli pristavené dobytčie vagóny a z geta odnaproti denne poháňali zástupy ľudí do ich útrob. Keď si niekto myslí, že holokaust je minulosť, 135 zničených židovských hrobov na košickom cintoríne hovoria o inom.
Aj o tom je námestie, ktoré, hoci má meno po osloboditeľoch, nepripomína ani len pamätnou tabuľou obete hrôzy z čias, keď v meste vystrájal maďarský fašizmus. HB Reavis Group možno bude mať väčšie pochopenie pre toto memento, ako mali mestskí páni za posledných 63 rokov! Lebo takúto hanbu nezmyje ani storočná voda.
S auparkom už nepohnú žiadne protesty. Bol "zúradovaný" konšelmi, ktorým dali mandát aj protestujúci. Nie je však neskoro zachrániť variant podpovrchovej dopravy. Je to síce vec fachmanov na dopravu, no aj laik dobre vie, že viac ako potrebné financie je potrebná zdravá logika uvažovania. Napríklad o smutnej skúsenosti s likvidáciou vnútromestského električkového okruhu, ktorý bol jedinečný, no práve ľudia od fachu mu odzvonili, vox populi mal smolu. A má ju aj teraz, keď uvažovanie o voľbe možnej a skutočnej podoby námestia sa stalo výlučne výsadou vôle zvolených (lokál)patriotov. Zazvonil mešec (peňazí) a námestiu je koniec.
Tibor Ferko