Niekedy to vyzerá ako v známom románe Hlava XXII. Na jednej strane krik, že vláda musí urýchliť výstavbu diaľnic. Na strane druhej však vzápätí kritika, ak tento proces reálne urýchliť chce. Na jednej strane krik, že na poli diaľnic vláda nič nerobí, no zároveň jedným dychom kritika toho, čo sa urobiť chystá. Ako minister dopravy, pôšt a telekomunikácií sa s tým stretávam dnes a denne. Rád by som preto vysvetlil pohľad nášho rezortu na túto komplikovanú tému.
V prvom rade je mimoriadne škodlivé, ak sa tento v zásade vecný problém politizuje. Vždy, keď sa vecné záležitosti stávajú objektom politikárčenia, výsledok nebýva dobrý.
V druhom rade je škodlivá neúprimnosť tejto diskusie. Keď totiž sledujem argumenty opozície a najmä spôsob a formu ich prezentácie, nemôžem veriť úprimnosti ich pohnútok. Skôr sa mi zdá, že ich konečným (našťastie, neuskutočniteľným) cieľom je dosiahnuť stav, kedy vláda v prípade diaľnic úspešná nebude.
Takže po poriadku.
Áno, táto vláda si stanovila šibeničný termín diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc. Mimochodom, ani premiér, ani nikto iný, ale ja som bol autorom týchto termínov, avšak s podmienkou, aby si tento scenár osvojil predseda vlády a celá vláda ako svoju prioritu, čo sa aj stalo. V kontexte toho, ako veľmi táto krajina diaľnice potrebuje, sa pýtam: Čo je na tom zlé? Je zlé, že sa chceme ponáhľať? Je zlé, že sme si stanovili termíny, ktoré nás nútia pracovať pod veľkým tlakom v záujme urýchlenia procesu? Vždy som tvrdil a tvrdím, že zlé to nie je. A zlé nebude ani to, keď to nakoniec nestihneme presne do konca roka 2010. Urobíme však všetko pre to, aby sme tento ambiciózny plán splnili. Práve onen šibeničný termín je totiž zárukou a predpokladom, že budeme pracovať najrýchlejšie ako sa dá.
Táto vláda sa ako prvá v dejinách Slovenska rozhodla ísť cestou PPP projektov. Že s nimi nemáme skúsenosti a nepoznáme všetky ich zákutia? Áno, je to pravda. Ale jedno vieme -- PPP projekty sú jednoznačným akcelerátorom rýchlosti výstavby diaľnic. A čo je lepšie? Sedieť doma so založenými rukami a plakať nad tým, že nemáme dosť zdrojov na urýchlenie výstavby diaľnic, alebo vyskúšať metódu, ktorú sme síce doteraz neskúšali, ale vieme, že funguje. A keď funguje inde, prečo by nemala u nás? Je to iba vec prístupu a odvahy niečo urobiť. Súčasná vláda má, na rozdiel od neprajnej opozície, odvahu spustiť projekt, tak potrebný pre krajinu a pre odstránenie regionálnych rozdielov, ktoré ju dlhodobo sužujú.
V tomto kontexte vidím aj nedávno kritizovanú výmenu poradcu ministerstva pre PPP projekty. Sám som bol prekvapený, keď sa po tom, ako sme sa rozhodli ukončiť spoluprácu s poradcom Mott MacDonald (pričom sme nič netajili), nikto neozval. Ozvali sa až teraz, keď sme vzhľadom na časovú tieseň vybrali poradcu nového, pričom CMS Camerom McKenna je špičkou v odbore PPP projektov a jeho služby sú z pohľadu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií lacnejšie takmer o 4 milióny eur!!! Nech to posúdia čitatelia a občania vôbec. Pre mňa, ako ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, je kľúčové porovnanie kvality a ceny služby. A to sme aj urobili.
Posledná vec, ktorá je častou témou verejných slovných prestreliek, je téma takzvaného vyvlastňovania pozemkov v lokalitách, cez ktoré povedie diaľnica. Kto ma pozná, vie veľmi dobre, že si ctím súkromný majetok a vlastnícke práva. A nemám vôbec pocit, že by ho nectila aj celá vláda. Tá však čelí neraz neúnosnej situácii. Pokiaľ má výstavbu blokovať povedzme 200 m2 nevykúpiteľného, zdôrazňujem nevykúpiteľného pozemku, čo máme robiť? Zaplatiť za tento kus zeme príslušnému špekulantovi (pretože inak ho nazvať nemožno) milión korún? Alebo rovno dva milióny? Alebo ho prosiť na kolenách, aby nám to vôbec predal? Nie. Tvrdím a som presvedčený, že je to správne, že musíme presadiť verejný záujem a stavať diaľnice.
Pri diaľniciach a dopravnej infraštruktúre vôbec sa jednoducho musíme ponáhľať. Je to nutnosť, ktorá nás vždy dobehne. Je to vec všetkých a všetci z nej budú profitovať. To sa nedá odškriepiť nikým a ničím.
V súlade s týmto zadaním ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií pod mojím vedením pracuje. Som presvedčený, že je to správne a budem to vždy obhajovať. A rovnako tak som presvedčený, že tejto v zásade jednoduchej a vecnej logike rozumie každý. Aj ten, ktorý sa tvári, že nie.
Ľubomír Vážny