Slovné spojenie, ktoré platí v súkromí, v práci, ale aj vo verejnom živote.
Každý z nás sa snaží mať okruh svojich známych a priateľov na takej úrovni, aby nepošramotili jeho povesť, aby sa za nich nemusel hanbiť, nedajbože sa kvôli nim nedostal do problémov.
Dôvera je azda najvzácnejšia a najťažšie budovaná súčasť každého vzťahu -- privátneho alebo verejného.
Základ kvalitného obchodného vzťahu je nielen kvalita ponúkaných produktov, ale aj kvalita vzťahu. Nie je to len o vzájomných ústupkoch v rámci obchodného rokovania, ale aj o stanovení si presných pravidiel. A tie sa väčšinou stanovujú a spresňujú v začiatkoch kontaktu s potenciálnym klientom a keď už ho ako zákazníka má, tak sa pravidlá snaží dodržiavať každá zo zmluvných strán v intenciách nenarušovania rovnováhy síl vzťahu klient -- poskytovateľ.
To, že si potenciálneho partnera spoločnosť preveruje, patrí k základným podmienkam úspešného vzťahu. Nejde pritom o zisťovanie si len jeho negatívnych stránok, ale predovšetkým o hľadanie potenciálu, ktorý v sebe klient môže skrývať. Validné informácie, ktoré o týchto kvalitách klienta vypovedajú, pritom netreba prácne zbierať "detektívnou" formou osobných výjazdov a návštev. Takýto proces získavania informácií by bol jednak zdĺhavý a určite aj pre partnera dosť nepríjemný. Preto previerku môžeme urobiť z rôznych zdrojov a pre partnera v "nepostrehnuteľnom" čase.
Azda už pre každý typ spoločnosti existujú dodávané aplikácie, ktoré takéto informácie dokážu nielen zbierať, ale následne ich aj vyhodnocovať a vo forme reportov či automatizovaných rozhodnutí dávajú rýchle a hlavne hodnoverné informácie o tom, či potenciálny klient je vhodný na obchodný vzťah.
Každý z nás takúto automatizáciu zažíva prinajmenšom v bankách, keď si ide vypožičať peniaze, prípadne má záujem o iný bankový produkt. Banka si ho dokáže preveriť vo veľmi krátkom čase priamo pri priehradke. Je to predovšetkým zásluhou prepojenosti informačných zdrojov či už interných (teda zistenie si jeho angažovanosti vo vlastnej inštitúcii, jeho platobnú morálku, či nie je na čiernej listine, alebo, naopak, či nejde o VIP klienta), následne z externých zdrojov (či je jeho platobná morálka dobrá aj v ostatných inštitúciách, či príliš často nežiada o produkty finančných inštitúcií a tie mu ich zamietajú, preverenie si zamestnávateľa, príjem, kontaktné telefónne čísla, dlžnícke databázy v štátnych inštitúciách, zdravotných poisťovniach atď.).
Pre takto získané informácie je potom užitočné a hlavne žiadúce mať aj nastavené pravidlá a parametre, ktoré sú pre neho dôležité pri výbere partnera, majú rôznu váhu a výpovednú hodnotu. Každá spoločnosť napokon má stanovené pravidlá pri výskyte negatívnej informácie, ako s ňou naložiť a hlavne aké stanovisko alebo kroky podniknúť voči takémuto partnerovi.
Z môjho pohľadu je však nepochopiteľné, že kým obchodné spoločnosti sa pri výbere partnera dokážu správať "správne", v prípade negatívnej informácie vyvíjajú kroky smerujúce k náprave, prípadne k ukončeniu spolupráce, štátne inštitúcie pôsobia v tomto smere skôr len ako zberatelia takýchto informácií bez následného kroku, čo s takouto informáciou spraviť, ako ju spracovať a hlavne ako ju vyhodnotiť.
To, že mám informáciu, totiž neznamená, že s ňou viem narábať, že ju viem vyhodnotiť a vyvodiť z nej dôsledok v podobe neudelenia finančnej dotácie, nenadviazania spolupráce s nedôveryhodnými spoločnosťami, prípadne s osobami s pochybnou minulosťou...
Mať informácie znamená mať moc a byť o krok vpredu, ale ich správne vyhodnocovanie znamená tiež konať zodpovedne, a nie zneužívať ich vo vlastný prospech alebo v prospech svojho najbližšieho okolia!