Aktuálne rozloženie síl medzi prezidentskými kandidátmi naznačuje, že reálnu šancu na postup do druhého kola majú iba dvaja najsilnejší kandidáti - úradujúci prezident Ivan Gašparovič a Iveta Radičová, kandidátka opozičných strán SDKÚ, SMK, KDH a OKS. Rozdiel vo volebnej podpore medzi nimi a ostatnými uchádzačmi je natoľko markantný, že uvažovanie o akomkoľvek inom personálnom obsadení druhého kola by dnes patrilo do oblasti politickej science-fiction. Hoci o zvolení hlavy štátu rozhodne druhé kolo, veľa ukážu už výsledky prvého kola. Kľúčový význam pre zisk jednotlivých kandidátov bude mať volebná účasť v prvom kole a pre mobilizáciu voličov pred druhým kolom aj rozdiel medzi ziskom dvoch najsilnejších kandidátov. Práve tu by sa mala ukázať ich reálna schopnosť oslovovať voličov.
Gašparovič sa vytrvalo vyhýba osobným súbojom s Radičovou a spolieha sa na jediný silný faktor, ktorý hrá v jeho prospech - stranícku podporu. V predchádzajúcich rokoch totiž starostlivo budoval svoje politické zázemie mimoriadnou ústretovosťou voči Smeru, SNS a Ficovej vláde a dnes zužitkováva výsledky tohto snaženia. Tým sa terajší prezident odlišuje od bývalého prezidenta Rudolfa Schustera, ktorý sa počas výkonu funkcie totálne rozhádal s vládou, nezískal podporu silných vládnych (a napokon ani opozičných) strán a zostal ako prezidentský uchádzač de facto osamotený, čím úplne znehodnotil bonus úradujúceho prezidenta.
Reálna stranícka podpora najsilnejšej kandidátky Radičovej nie je taká jednoznačná, ako je to v prípade Gašparoviča. Vzťahy medzi opozičnými stranami už dlhší čas nie sú najlepšie, pevnosť ich podpory pre spoločnú kandidátku je rôzna. Získať hlasy konzervatívnych voličov KDH bude pre Radičovú ťažká úloha. Opozičná kandidátka však má oproti úradujúcemu prezidentovi veľkú výhodu - disponuje pozoruhodnými osobnostnými vlastnosťami a na rozdiel od Gašparoviča s jeho kŕčovitým a nepresvedčivým štýlom komunikuje s verejnosťou ľahko a so znalosťou tém, o ktorých rozpráva. Rozdiel v komunikačných schopnostiach kandidátov môže zavážiť najmä pri oslovovaní voličov pred druhým kolom, vtedy by stranícka podpora mala ustúpiť do úzadia, do popredia by sa mali dostať personálne kvality súperov.
Dvaja ďalší prezidentskí kandidáti - Zuzana Martináková (SF) a František Mikloško (KDS) - zrejme v prvom kole odoberú časť hlasov Radičovej a Gašparovičovi. Otázka znie, ako môžu zapôsobiť na ich sympatizantov prípadné odporúčania týkajúce sa hlasovania v druhom kole. Profil voličov Martinákovej a Mikloška dáva tušiť, že mnohí z nich rozhodnú o svojom hlasovaní v druhom kole sami, bez ohľadu na odporúčania (ak, pravda, títo voliči k urnám napokon prídu). Je tiež otázne, či neúspešní kandidáti vôbec vyjadria pred druhým kolom podporu jednému z dvoch zostávajúcich kandidátov. Martináková svojou účasťou vo voľbách síce viac nahráva Gašparovičovi než Radičovej, ale ak sa v druhom kole otvorene postaví za Gašparoviča, iba potvrdí, že kandidovala aj preto, aby Radičovú oslabila, resp. znemožnila jej víťazstvo. V Mikloškovi sa zrejme bude vnútorne biť jeho silný antikomunizmus (ten ho posúva bližšie k Radičovej) s antiliberalizmom, ktorý ho, naopak, od Radičovej vzďaľuje.
Za zmienku stojí kandidát HZDS Milan Melník. V jeho prípade sa faktor straníckej podpory dostáva do rozporu s osobnostným profilom. Melníkove šance na postup do druhého kola sú blízke nule. Voličom HZDS, pre ktorých táto strana je nerozlučne spätá s Vladimírom Mečiarom, meno Melníka pred oznámením kandidatúry sotva niečo hovorilo. Voliči HZDS nevedeli, kto to je, mnohí z nich doteraz nechápu, prečo práve on, a nie predseda hnutia Mečiar, kandiduje na hlavu štátu.
V každých voľbách ide predovšetkým o súboj kandidátov. Onedlho by sme mali poznať meno víťaza prezidentských volieb 2009. Tieto voľby však okrem toho mali ukázať, čo oslovuje slovenských voličov viac - deklarovaná stranícka podpora alebo osobnostné kvality kandidátov.
Grigorij Mesežnikov
Viac o prezidentských voľbách nájdete na www.ivo.sk