Ak existuje európsky politik, ktorý by mohol zostaviť program domácej aj zahraničnej politiky, je to kancelárka Angela Merkelová. Od jej nástupu do funkcie (2005) prieskumy verejnej mienky ukazovali vysokú mieru jej popularity v očiach nemeckého ľudu, čo však v súčasnosti neplatí.
Merkelovej nahráva, že lídri ďalších veľkých európskych krajín pre ňu predstavujú len minimálnu konkurenciu. Britský premiér Gordon Brown záujem o zahraničnú politickú situáciu neprejavuje a jeho domáca popularita stále klesá. Nicolas Sarkozy stráca rešpekt francúzskych voličov pre svoj málo prezidentský štýl. Čo sa týka Silvia Berlusconiho, len málo odborníkov sa domnieva, že by Taliansko pod jeho vedením mohlo zohrať konštruktívnu úlohu v zahraničnej politike.
V ústrety dôchodcom -- voličom
Lenže Merkelová sa rozhodla, že nezostaví domáci ani zahraničný politický program. Aj napriek tomu hlavní predstavitelia CDU tvrdia, že fungovanie konzervatívcov a sociálnych demokratov vo "veľkej koalícií" má prirodzený, hladký priebeh, hoci najbližšie voľby krajinu čakajú až o 18 mesiacov.
"Z vnútornej stránky táto koalícia skončila," povedal Kurt Lauk, prezident ekonomickej rady kresťanských demokratov. Hovorí, že Merkelová teraz hrá bezpečnú hru, odmieta sa ujať iniciatívy čo týka sa daňových, penzijných alebo pracovných reforiem. Namiesto toho, tvrdí Lauk, Merkelová ustúpila pod tlakom sociálnych demokratov v niekoľkých zásadných otázkach. "Všetky návrhy, ktoré vedú k zlej ekonomickej politike, vyplývajú z politického programu sociálnych demokratov," tvrdí Lauk.
Tlačení sociálnymi demokratmi konzervatívci nedávno súhlasili so zavedením minimálnej mzdy, tento krok však zamestnávatelia považujú za omyl. Merkelová tiež ustúpila nátlaku sociálnych demokratov, keď odvolala radikálne pracovné reformy, zavedené jej predchodcom Schroederom. Účelom reforiem bolo prinútiť starších ľudí vrátiť sa do zamestnania znížením dôchodku. Tieto Merkelovej opatrenia prichádzajú v čase, keď sa začína prejavovať ovocie Schroederovej reformnej politiky -- miera nezamestnanosti totiž klesla na najnižšiu hodnotu za posledných 13 rokov.
Na zdesenie mladej generácie kresťanských demokratov Merkelová predminulý týždeň súhlasila so zvýšením dôchodkov pre 20 miliónov Nemcov. Podľa ekonómov bude tento krok v období od tohto leta do konca roku 2012 stáť daňových poplatníkov 12 miliárd eur.
Philippa Missfeldera, predsedu Mladých kresťanských demokratov, toto rozhodnutie prekvapilo a sklamalo. Missfelder dlho žiadal dôsledne zrevidovať dôchodkový systém z dôvodu, že mladí ľudia musia platiť za systém, ktorý ich prostriedky nezhodnotí, a to v dôsledku zvyšujúceho sa deficitu penzijných fondov a klesajúcej pôrodnosti.
"Je zrejmé, že kancelárka chce v budúcoročných voľbách získať hlasy dôchodcov," povedal Missfelder. V praxi to znamená, že pracujúci aj zamestnávatelia budú musieť platiť ešte vyššie penzijné príspevky, a to napriek tomu, že Merkelová sľúbila do roku 2011 ich redukciu.
Merkelovej hovorca sa snažil obhájiť toto rozhadzovanie argumentom, že je len správne, keď budú aj dôchodcovia profitovať z ekonomického rastu Nemecka. No Lauk aj ďalší ekonómovia tvrdia, že Merkelová, ktorá zúfalo túži vyhrať nasledujúce voľby a uchrániť konzervatívny blok od vstupu do ďalšej "veľkej koalície", sa snaží dokázať, že konzervatívci sú stranou, ktorá reprezentuje "Mitte" -- stred. Že oni sú tými, kto privedie každého na scénu. "Je pekné povedať, že sme ,Die Mitte`, ale stred sa môže posunúť," povedal Lauk.
Nová ľavica útočí
A je pravdou, že odkedy sa pred dvoma rokmi objavila na politickej scéne nová Ľavicová strana (Linke), konzervatívci boli skutočne nútení do posunu doľava. Toto hnutie bývalých východonemeckých komunistov a nespokojných západonemeckých sociálnych demokratov, ktorí pohrdli Schroederovými reformami, odlákalo voličov Sociálno-demokratickej strany. Kresťanskí demokrati sú tiež oslabení stratou voličov, ktorí žiadajú viac reforiem. Ostatný prieskum verejnej mienky ukázal, že Ľavicová strana je so svojimi 12 % na treťom mieste, pred Slobodnou demokratickou stranou a Zelenými, pričom každá z týchto strán má približne 10 %. Merkelovej konzervatívny blok má podporu 37 % voličov a Sociálno-demokratická strana Nemecka iba 26 %.
Ľavicová strana, vedená bývalým Schroederovým ministrom financií Oskarom Lafontainom, ktorý aktuálne navrhol, aby sa určité časti Marxovho Manifestu Komunistickej strany stali súčasťou programu Ľavicovej strany, začala s húževnatou populistickou kampaňou. Kurt Beck, vodca sociálnych demokratov, sa pokúsil oslabiť vplyv Ľavicovej strany zmarením väčšiny Schroederových reforiem. Zatiaľ však nebol schopný zastaviť fragmentáciu nemeckých politických strán.
"Matematika všetko objasňuje," vraví politológ berlínskej Slobodnej univerzity Gero Neugebauer. "Dve najväčšie strany už nemôžu očakávať, že tak, ako to bolo v minulosti, sformujú koalíciu len s jednou malou stranou. Ľavičiari nahlodávajú sociálnych demokratov, kým mladí konzervatívci pociťujú dezilúziu z Merkelovej protireformnej politiky. Ak v priebehu nasledujúcich mesiacov nenastane skutočný zlom, môžeme očakávať ďalšiu veľkú koalíciu."
Pasivita a budúcnosť
Dianie v Nemecku ovplyvňuje zvyšok Európy. V úlohe hnacieho motora ekonomiky EÚ, ktorý odolal náporu silného eura pri exporte, by mala byť nemecká vláda dostatočne sebavedomá a tlačiť Európu k ďalším reformám vrátane podstatne flexibilnejšej pracovnej a imigračnej politiky. Nemecko by ďalej malo pôsobiť na NATO a žiadať nevyhnutné reformy vrátane nového mechanizmu financovania, novej strategickej doktríny a dokonca prehodnotenie jeho roly ako kolektívnej bezpečnostnej organizácie. Ale nič z toho nerobí. Merkelová dala prednosť istote pred riskovaním.
Počas prvého roka v kancelárskom kresle vynaložila Merkelová podstatne viac úsilia, aby sa Európa stala silnejšou a transatlantické vzťahy intenzívnejšími. Jej stúpenci tvrdia, že sa snaží zabrániť tomu, aby ďalšie voľby vyhrali sociálni demokrati alebo ľavica, ktorí by mohli jej stranu obviniť z neoliberalizmu v ekonomickej oblasti alebo z militarizmu v oblasti obrany.
"To znamená, že Merkelová bude sedieť v čakárni ďalších 18 mesiacov," povedal Jackson Janes, úradujúci riaditeľ Amerického inštitútu pre súčasné nemecké štúdie na Hopkinsovej univerzite.
Ak to tak skutočne bude, Merkelová zmarí svoju šancu skutočne vládnuť v Nemecku a v Európe.
Judy Dempsey, c. 2008 I.H.T./iht.com (Distributed by The New York Times Syndicate)