Výmena staršieho z bratov Castrovcov za mladšieho na čele kubánskeho štátu rozprúdila v USA debaty o rozmrazovaní vzájomných vzťahov. V globálnom kontexte totiž Američania riskujú, že im lukratívne príležitosti v krajine ležiacej len 90 míľ od ich brehov vyfúknu spod nosa.
Kubánske hospodárstvo nezamrzlo pod tiahou 50-ročného ľadovca hospodárskeho embarga a neskolabovalo ani po páde železnej opony. Hoci stojí na vratkých nohách, zdá sa z najhoršieho vonku. Záchranný pás mu podala petrodolármi pretekajúca Venezuela a zahraniční investori vkladajúci peniaze do najsľubnejších odvetví -- turistiky a ťažobného priemyslu. Tradičné odvetvia -- tabak a cukor -- ustupujú do pozadia.
Podľa všetkého cvaknú ešte tento rok naprázdno zuby komunite exilových kubánskych podnikateľov z Floridy. Pokračovanie embarga im znemožní investovať do kubánskeho cestovného ruchu a do lodnej a vzdušnej dopravy medzi floridskými a kubánskymi prístavmi. Nebudú sa smieť investorsky podieľať na modernizácii a rozširovaní kapacít kubánskych prístavov a letísk ani koľajových a cestných infraštruktúr. Čo ako dôverne poznajú kubánsko-floridskí podnikatelia pomery na "ostrove slobody", nemilosrdne platné embargo im zabráni pustiť sa do gigantického projektu rekonštrukcie schátraného kubánskeho bytového a domového fondu.
Po viac než pol storočí stavu hospodárskej núdze sa čaká na investorov do bytovej výstavby. Jedenásťmiliónovej Kube chýba zhruba pol milióna bytov.
Kuba nakupuje v rámci výnimky z embarga od USA potraviny a lieky za stámilióny dolárov ročne. Americký agrobiznis odhaduje znásobenie objemu vývozu svojej produkcie na Kubu, ak by padlo embargo. Biely dom však odoláva lobistom a uvoľňuje priestor exportérom z Brazílie a ostatných latinskoamerických krajín, nehovoriac o Číne, ktorá v roku 2008 vytlačí Nemecko z trónu najväčšieho svetového vývozcu.
Na Kubu sa väčšina jej obchodných partnerov pozerá napriek pretrvávajúcemu americkému hospodárskemu embargu ako na jednu z krajín z kategórie rýchlo rastúcich ekonomík. Slinky v ústach sa zbiehajú veľkým ťažobným spoločnostiam v USA, EÚ a Číne. Pri kubánskych brehoch, na dne Mexického zálivu, sú významné ložiská ropy a zemného plynu. Najštedrejšie otvára peňaženku na ich prieskum, ťažbu, spracovanie a prepravu Venezuela a Čína. Najvyššie príjmy z exportu prináša však zatiaľ Kube nikel. Vlani ho vyviezla za 2,7 miliardy USD.
I tieto kusé príklady dostatočne ilustrujú vo Washingtone dilemu, pred ktorou stojí politika USA voči Kube. Súčasný Biely dom nepovažuje nahradenie 81-ročného Fidela 76-ročným Raulom za dostatočný dôvod na zmenu postoja USA voči totalitnej castrokracii na Kube.
Pozornosť Kubáncov a Američanov sa preto sústreďuje na signály, ktoré vysielajú prezidentskí kandidáti John McCain, Barack Obama a Hillary Clintonová.
McCain sa prakticky neodkláňa od tvrdej línie Bieleho domu a požaduje okrem iného bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov, legalizáciu všetkých politických strán a vypísanie slobodných volieb pod medzinárodným dohľadom.
Obama je miernejší. Je pripravený zlepšovať vzťahy nielen až po veľkom skoku Havany, ale i priebežne, krok po kroku, úmerne zavádzaným reformám. Navyše, je ochotný sa okamžite zísť s Raulom Castrom a ujasniť si z očí do očí vzájomné stanoviská. To by bol prevratný krok zahraničnej politiky USA a Obama tvrdí, že USA by tak konali z pozície sebaistoty, a nie slabosti.
Clintonová sa nechystá zachádzať na začiatku až tak ďaleko. Ako prezidentka by chcela spolu s partnermi z Európy a Latinskej Ameriky povzbudzovať demokratizáciu Kuby.
Bol by to vítaný odklon od doterajšieho unilateralizmu USA, ak by nový Biely dom dokázal rozptýliť obavy Havany, či náhodou, videné jej očami, európski a latinskoamerickí partneri nebudú iba pešiakmi a predným vojom nereformovateľných Spojených štátov.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN
StoryEditor