Koronavírus nie je príčinou, ale spúšťačom recesie, ktorá vykopla dvere eurozóny. Neistota hraničiaca s panikou zasiahla celý svet.
Koncom januára to vyzeralo ako epidémia lokálneho charakteru, kdesi v čínskej provincii Chu-pej. Dnes je pandémiou a karanténne opatrenia spôsobujú výpadky produkcie v globálnom reťazci subdodávateľov.
Teória motýlích krídel, ktorých nepatrný závan na jednom konci sveta vyústi do uragánu na opačnej strane, sa potvrdzuje.
Karanténa zatvorila podniky, ochromila výrobný sektor aj sektor služieb. Daňou za výpadok produkcie a predaja je rapídny pokles tržieb a znížená schopnosť podnikov splácať svoje dlhové záväzky.
Na riešenie primárne zdravotno-medicínskeho problému sa navyše používajú nástroje fiškálnej a menovej politiky, ktorých účinok je limitovaný.
Volatilita na finančných trhoch sa znásobila a hoci ešte nie sú k dispozícii reálne dáta potvrdzujúce recesiu, už dnes vieme, že negatívny rast presiahne hranice jedného štvrťroka.
Centrálne banky naprieč celým svetom pristúpili k núdzovým záchranným opatreniam. Razantne znižovali úrokové sadzby, či znásobovali objem intervenčného nákupu dlhopisov a iných aktív z bankového sektora.
Finančný trh zaplavili likviditou len preto, aby krv finančného systému, teda peniaze, prúdili plynulo aj naďalej.
Prepadu akciových trhov však zabrániť nedokázali. Akciové indexy v USA a v Európe sa od polovice februára dostali najprv do korektívnej fázy a s poklesom hodnoty o viac ako 20 percent sú od 12. marca oficiálne v medveďom trende.
Wall Street totiž zažil vo štvrtok 12. marca najväčší jednodňový prepad hodnoty od čierneho pondelka v roku 1987.
Zdravý rozum je viac ako predstihové indikátory
Hoci výv...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.