Nikto, kto chce získať predstavu o tom, ako môžu politické kroky a prístupy ovplyvniť chod hospodárstva a aké opatrenie treba zvoliť, nemôže sa vyhnúť štúdiu národohospodárskych teórií. Ak to neurobí, hospodárstvo ho poučí, že to bola chyba. Vidíme to aj teraz.
Naša epocha, najvýkonnejšia zo všetkých, si nevie dať rady s bázickými ekonomickými problémami. Každá z krajín Európskej únie zápasí napríklad s chudobou. Už viacero ekonómov pochybuje o tom, či nás bezuzdný rast technológií a ich inovácie zvýhodňujú. Náš ekonomický idol -- USA -- má vážne problémy (od septembra 2007) s krízou hypotekárnych úverov. Financial Times vtedy uverejnili niekoľko analytických článkov na túto tému. Ako je známe, developeri v USA sa pustili do obrovského projektu pomôcť ľuďom s bytmi. Dobre dopadli iba tí, čo sa dali vyfotografovať na reklamné plagáty, ako návnada, aby si ľudia brali hypotekárne úvery. Známe tváre z plagátov, ktoré Financial Times uverejnili, dostali ponuky na domy či byty za cenu aj o 20 percent nižšiu ako ostatní. Ak si americkí profesori politických vied počas prezidentskej kampane položili otázku, prečo sú Američania takí smutní, veď dosiahli vyšší stupeň prosperity než kedykoľvek predtým a sľubuje sa aj viac práce a viac peňazí, treba to vnímať ako vážny signál.
Veľká skupina významných ekonómov Európy vo svojom každoročnom memorande už v roku 2006 v časti Rastúce finančné napätie hovorila o možnej finančnej kríze a špecifikovala dve oblasti. Prvou bola kríza dolára a druhou ceny bytov. Upozornili hlavne na ceny bytov a domov vo Veľkej Británii a v Španielsku. Títo ekonómovia posielajú svoje memorandá všetkým predsedom vlád krajín EÚ. Žiaľ, v roku 2006 sa neprikladala tomuto ekonomickému javu potrebná pozornosť. Naše denníky až dlho potom začali uverejňovať články s emotívnymi titulkami.
Ako vysvetliť, že najbohatšie národy sveta, ktoré sa už dávno mohli oslobodiť z područia chudoby, sa roztrasú v momente, keď sa len iba rozkolíše index NASDAQ či iné relevantné burzy hlásia prepad cien, a naďalej ostávajú posadnutí strachom o infláciu a nezamestnanosť? Ako vysvetliť, že dve krajiny s tak odlišným HDP per capita, teda USA a Slovensko, prežívajú rovnaké trápenia a veria v realizáciu toho istého života? Keď sa presadila prosperita, stala sa ideálom mnohých krajín. Nám sa teraz stala ideálom Lisabonská reformná zmluva (nie bez slova reformná, čo preferujú naše médiá).
V rôznych našich periodikách sa píše o dôsledkoch hypotekárnej krízy v USA a citujú sa aj slová guvernérov najvýznamnejších centrálnych bánk. Obdobie vstupu Slovenska do Európskej únie sa pokladá za nástup rozvoja ekonomiky. V rámci únie sa však začali presadzovať neoliberálne zásady ekonomického rozvoja. Viacero ekonómov hovorí o neurčitom a neistom prostredí. Ekonomické politiky krajín EÚ stoja pred výzvou poskytovať spoľahlivý rámec pre stabilný ekonomický a sociálny vývoj, ekologickú udržateľnosť a všeobecnú solidaritu. Reálny vývoj EÚ nepotvrdzuje akceptovanie tejto výzvy, ba ani viacerých krajín jednotlivo.
Veľmi jasné sú tieto tendencie: makroekonomické politiky sa uzamykajú do rámca monetárnej a fiškálnej reštrikcie na národnej a aj úrovni EÚ; v oblasti chudoby, ktorá sa v únii rozšírila, sa presadzuje iba zber údajov v krajinách, ale nie rozhodujúce opatrenia na boj proti chudobe, a nakoniec politika EÚ na finančných trhoch sa zaoberá výlučne sprístupnením finančných trhov, čo sa deje na účet spotrebiteľov -- týka sa to hlavne financovania bytov a domov.
Ako alternatívu treba vidieť ekonomickú politiku (jadro), ktorá sa oprie o zlepšenie ekonomickej transparentnosti, diskusie ľudí z aparátu EÚ s verejnosťou, teda ide hlavne o participáciu v ekonomickom rozhodovaní na všetkých úrovniach únie -- na báze vedeckých poznatkov.
Dôsledky hypotekárnej krízy v USA sa prejavili v zadlženosti domácností. Dlhy v USA dosiahli viac ako 100 % HDP, rovnakú zadlženosť vykázala aj V. Británia. Iba dnes, nie pred dvomi rokmi, noviny a týždenníky píšu o najväčších obetiach krízy -- Merrill Lynch, Citigroup... Ekonómovia však odhadli, že v USA tak príde o bývanie v dôsledku neschopnosti splácať úver približne 800 000 ľudí, vo Veľkej Británii asi 45 000.
Alan Greenspan dokonca hovorí, že súčasná finančná kríza bude najhoršia od roku 1945. My sme spokojní, lebo zadlženosť slovenských domácností je asi 15 % HDP. Ale negatívne dôsledky na Slovensku nie je možné vylúčiť. Hovoria o tom cenové rekordy za 1 m2 bytovej plochy, hlavne v roku 2007 rýchlo narástli ceny nehnuteľností. Ako hlavné dôvody sa ukazujú: rozbeh rastu ekonomiky, nové investície a ponuky bánk, ktoré sa predháňali v spektre produktov.
Osobne sa domnievam, že jednou z príčin je aj premena úspor pred príchodom eura na nákup nehnuteľností. Hovoria o tom hodnotenia NBS. Podľa NBS priemerná cena jedného štvorcového metra domov a bytov na Slovensku v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 vzrástla o 24 % a dosiahla hodnotu 37 306 Sk. NBS sa opierala o dáta zo serveru reality.sk.
Spoločnosť Datalan a Národná asociácia realitných kancelárií spracovali Cenovú mapu Slovenska. Podľa tejto mapy je cenovým rekordérom v oblasti jednoizbových bytov Sliač. Prvého januára 2007 sa tu predával jednoizbový byt za 12,5 tisíca korún za štvorcový meter. Presne o rok, teda v roku 2008, je to už 43-tisíc korún. Po analýze faktov nič iné nemôžeme skonštatovať, iba to, že nárast je veľký, je aj jednou z príčin rastu inflácie u nás.
Tento jav sa neprejavil iba vo veľkých mestách. Realitný trh vykázal veľké zmeny aj napríklad v Leviciach. Ako príčina sa uvádza výstavba priemyselného parku pri meste a vládou ohlásená dostavba dvoch blokov atómovej elektrárne Mochovce. Zo štatistiky vyplýva, že v Leviciach v prvom polroku 2007 ceny rástli asi o 15 až 20 %. V niektorých lokalitách to bolo až o 100 %. Cena jednoizbového bytu bola na začiatku roku 2007 asi 470-tisíc Sk. a na začiatku roka 2008 už je to asi 1 milión Sk. Iba tieto úvahy naznačujú nové správanie domácností. Kto u nás túto zmenu aspoň indikoval? Avšak ekonomická analýza regiónu EÚ ukazuje, že sme to mali očakávať.
V roku 2007 sa na Slovensku zmenil aj trh s priemyselnými nehnuteľnosťami. Z rôznych štúdií zisťujeme, že ku koncu roku 2007 bolo 660-tisíc štvorcových metrov moderných skladov, distribučných centier a výrobných priestorov. Ale ku koncu roka sa začalo stavať ďalších 180-tisíc štvorcových metrov novej plochy. Je to odrazom rozvoja automobilového priemyslu. Hoci spočiatku bol tento rozvoj spájaný s mestom Bratislava, developeri začali intenzívne vyhľadávať vhodné lokality aj inde na Slovensku.
Podobne ako sa to ukazuje s výstavbou bytov, že mnohé sú špekulatívneho charakteru, časť priemyselných priestorov sa začína budovať špekulatívne, teda na základe odhadu budúcej neistej spotreby. V ekonomických správach developerských spoločností a aj v rozboroch ministerstiev a výskumných pracovísk sa za špekulatívne investície pokladajú viaceré. Práve špekulatívne obchody sú zdrojom negatívnych efektov na ekonomiku, o čom sa v roku 2007 presvedčili USA, respektíve významné banky a aj domácnosti.
Hovoríme o tom preto, že závažným problémom je to, že špekulatívne obchody sú jadrom nehodnovernosti údajov o HDP. Vysoké ceny bytov a priemyselných parkov znamenajú, že domácnostiam narastú dlhy (hypotekárne úvery), ktoré nedokážu v budúcnosti splácať. Podobne je to aj s podnikateľskými investíciami do špekulatívnych aktivít. Sú zdrojom bankrotov a poklesu nezamestnanosti.
Zámerne zdôrazňujem fakt neexistencie konzistentnej ekonomickej politiky v EÚ a následne ani na Slovensku. V júli 2007 bol v Prahe kongres viac ako 2 220 špecialistov (ekonometrov) a odborníkov operačného výskumu. Ľudia, ktorí s veľkou námahou tvoria ekonomické modely, aby sa pomocou nich efektívne zasahovalo do dráhy ekonomiky, sa stretávajú s tým, že, žiaľ, plody ich práce sú pod zemou.
Slovo odveta som v nadpise uviedol z toho dôvodu, že odveta vlád je už dlho rovnaká -- zanedbanie dôležitosti ekonomickej vedy. Slovo ľahostajnosť ani netreba zdôvodňovať. V ľahostajnosti voči vede je širšia paleta ekonomických činiteľov..
prof. Jaroslav Husár, Ekonomická univerzita, Bratislava