V Spojených štátoch v súčasnosti vznikol začarovaný kruh, ktorého dosah by sa mohol rozšíriť na globálne hospodárstvo. Americká finančná kríza vyvolala našponovanú úverovú tieseň, ktorá ešte viac otvára brány recesii v USA, kým táto prehlbujúca sa recesia prináša väčšie straty na finančných trhoch -- teda podkopáva expanziu hospodárstva. Teraz existuje vážne riziko systémového kolapsu amerických finančných trhov -- keď prasknú obrovské bubliny úverov a aktív.
Negatívny trend pokračuje
Problémom už nie sú iba druhoradé hypotéky, ale skôr "druhoradá" finančná sústava. Recesia bývania, ktorá je najhoršia v dejinách Spojených štátov a zo dňa na deň sa zhoršuje, zaregistruje naostatok pád cien domov o viac ako 20 percent a milióny Američanov prídu o svoje obydlia. Delikty, insolventnosť a zhabanie nehnuteľností sa teraz od druhoradých hypoték šíria aj k hypotékam tesne pod hranicou prvoradej bonity klienta a k prvoradým hypotékam. Celkové straty pri inštrumentoch viazaných na hypotéky -- vrátane exotických úverových derivátov, ako sú kolateralizované dlhové obligácie (CDO) -- teda presiahnu 400 miliárd amerických dolárov.
Zostupný trend rezidenčných nehnuteľností navyše začínajú kopírovať aj komerčné nehnuteľnosti. Napokon -- kto by chcel stavať kancelárie, obchody a hypermarkety v prázdnych mestách duchov zamorujúcich západ USA?
Domácnosti pred krachom?
Vedľa prepadu v oblasti nehnuteľností teraz praská všeobecnejšia bublina spotrebiteľských úverov: ako sa ekonomika Spojených štátov amerických zosúva do recesie, tak bude prudko stúpať početnosť prípadov platobnej neschopnosti pri kreditných kartách, úveroch na nákup auta a študentských pôžičkách. Americkí spotrebitelia sú vyčerpaní z nákupov, bez úspor a majú dlhy. Vzhľadom na to, že súkromná spotreba medzi New Yorkom a Los Angeles, Chicagom a New Orleansom predstavuje viac než 70 percent agregátneho dopytu, prepady vo výdavkoch domácností recesiu naďalej prehlbujú.
K týmto finančným rizikám môžeme pridať tiež rozsiahle problémy poisťovateľov obligácií, ktorí sa zaručili za mnoho riskantných sekuritizačných produktov, napríklad CDO. Veľmi pravdepodobné zníženie úverového ratingu týchto poisťovateľov prinúti banky a finančné inštitúcie, ktoré tieto riskantné aktíva vlastnia, aby ich odpísali, takže sa narastajúce straty finančných sústav zvýšia o ďalších 150 miliárd amerických dolárov.
Ďalej bankám a iným finančným ústavom hrozia rastúce straty pri úveroch, ktorými sa financovali ľahkomyseľné pákové odkupy (LBO). Veľa LBO, ktoré sa naplnili priveľkým zadlžením a nedostatočným vlastným kapitálom, sa pri zhoršujúcej recesii zosypú, lebo firmy s nižšími ziskami a vyššími stratami nedokážu splácať dlhy.
Firmy na šikmej ploche
Vzhľadom na všetko uvedené bude recesia viesť k prudkému zvýšeniu počtu firemných krachov, ktorých sumár v posledných dvoch rokoch bol veľmi malý, v priemere 0,6 percenta ročne v porovnaní s historickým priemerom 3,8 percenta. V priebehu typickej recesie sa miera bankrotu medzi podnikmi môže zvýšiť na 10 -- 15 percent, čo prinesie hrozbu obrovských strát tým, kto vlastní rizikové firemné obligácie.
V dôsledku toho môže rozsiahle straty utrpieť trh so swapmi úverového zlyhania (CDS), kde sa predáva a nakupuje ochrana proti podnikovému úpadku. V takomto prípade vznikne takisto vážne riziko, že niektoré firmy, ktoré predali ochranu, zbankrotujú, čím vyvolajú ďalšie straty tých, ktorí ochranu nakúpili, keď teraz ich protistrana nedokáže platiť.
Okrem toho všetkého existuje tieňová finančná sústava nebankových finančných inštitúcií, ktoré si tak ako banky požičiavajú na krátky čas likviditu a úverujú alebo investujú do dlhodobejších a nelikvidných aktív. Táto tieňová sústava obsahuje štruktúrované investičné (SIV), konduity, fondy peňažného trhu, hedgeové fondy a investičné banky. Všetky tieto finančné inštitúcie podliehajú rovnako ako banky riziku v spojitosti s likviditou a obnovou úverov -- riziku, že pôjdu bruchom nahor, ak im veritelia neobnovia krátkodobé limity úveru. Na rozdiel od bánk však nemajú záchrannú sieť, ktorú predstavuje úloha centrálnych bánk ako veriteľov na prípady najväčšej núdze.
Tretinový prepad na burzách
Teraz, keď je recesia na postupe, začínajú klesať americké aj svetové akciové trhy: v priebehu americkej recesie sa index S&P 500 vzhľadom na prepad podnikových obratov a ziskov zníži v priemere o 28 percent. Straty na akciových trhoch majú dvojaký účinok: stenčujú bohatstvo domácností, čím ich vedú k nižším výdavkom, a spôsobujú rozsiahle straty investorov, ktorí sa zadlžili, aby investovali do akcií, takže vyvolávajú výzvy na zvýšenie marže a lacné odpredaje aktív.
Existuje teda širšie riziko, že mnohí pákoví investori na akciovom a úverovom trhu budú nútení predávať nelikvidné aktíva na nelikvidných trhoch, čo povedie k dominovému pádu cien aktív pod ich fundamentálne hodnoty. Z toho vyplývajúce straty ďalej rozšíria finančný chaos a ekonomickú stagnáciu.
Keď spočítam všetky tieto straty na finančných trhoch, dosiahnem úhrn ohromujúci bilión dolárov. Prísnejšie prídelové hospodárenie s úvermi potom ďalej postihne schopnosť domácností i firiem si požičiavať, míňať, investovať a udržiavať hospodársky rast. Riziko, že systémová finančná kríza zapríčiní rozsiahlejšiu americkú a globálnu recesiu, sa z iba teoretickej možnosti rýchlo mení na čoraz uveriteľnejší scenár.
Nouriel Roubini, profesor ekonómie na University of New York