Na nedávnej prednáške o zavedení eura pre skupinu novinárov z jednej susednej krajiny (je vedľajšie ktorej, ale Rakúsko môžeme z úvah vynechať) som ako kľúčový medzi základnými predpokladmi hladkého prechodu na novú menu spomenul široký politický, resp. celospoločenský konsenzus. Teda zhodu na výhodnosti zaviesť euro, ako aj na samotnom termíne.
Z publika ihneď zaznel všeobecný smiech. Každému, kto pozná situáciu v ich vlasti, muselo byť jasné, čomu sa smiali. Novinárov pobavila predstava ich domácej reality, kde je politický ring na hony vzdialený od konsenzu, nie len naprieč straníckym spektrom, ale dokonca aj vnútri najsilnejších strán. Samozrejme, ani u nás nie je a nikdy nebola zhoda úplne stopercentná, no aspoň pokrývala všetky relevantné sily. V individuálnych interview potom redaktori žiadali zopakovať na mikrofón práve túto poznámku. A tiež tú, že keď sa termín zavedenia raz určí, nemal by sa ďalej spochybňovať a odsúvať, lebo to dosť komplikuje stanovenie plánu príprav a jeho následné plnenie. Tak vo verejnom sektore, ako aj vo firmách.
Nikto, prirodzene, nečaká, že každá strana či každý poslanec budú všade rovnako za, ale ak sa raz legitímne a demokraticky rozhodnutie prijme, nemalo by viac byť spochybňované - mali by ho všetci rešpektovať. U nás sa práve tento konsenzus a z neho vyplývajúca široká podpora (síce niekde skôr iba naoko deklarovaná, ale vďaka aj za to) ukázali ako neoceniteľná pomoc, ako veľmi silný motor, ktorý dával prípravám potrebné tempo. Odkaz to však nie je len do zahraničia. Euro už tu síce máme, ale našli by sme veľa ďalších oblastí, ktoré by takýto motor potrebovali nemenej naliehavo.
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |