Tak sa nám to blíži. Už tento týždeň vyjde vládna koalícia s farbou von a my uvidíme, s akou silou nakoniec zaútočí na dôchodkový systém. Zatiaľ to vyzerá lepšie ako to pôvodne hrozilo. Vypadli napríklad nezmysly zakazujúce účasť matiek v II. pilieri. Obrovský hlad po peniazoch sporiteľov však zostáva.
Aj keď sa teraz otvorene nehovorí o znižovaní príspevkov na osobné účty, premiér Fico nikdy nezabudne pripomenúť, že sa necíti viazaný súčasným rozdelením príspevkov medzi I. a II. pilier. Čo v preklade znamená: Hneď ako budem môcť, siahnem na tie peniaze, len čo mi to politická atmosféra dovolí. Takže majme sa ďalej na pozore.
Diskusia o navrhovaných zmenách zo strany predkladateľa neoplývala odbornými argumentmi. Nadmieru sme si však mohli užiť hromadu poloprávd až otvorených klamstiev. Patrili medzi ne úplne nepravdivé tvrdenia o tom, že pôvodný pomer príspevkov bol navrhnutý 6 : 12 v prospech I. piliera, že sa počítalo len s 30-percentným záujmom ľudí vstúpiť do II. piliera, pokračovalo to verejnými nepravdivými tvrdeniami premiéra o neschopnosti DSS vyplácať dôchodky a prirovnávania k nebankovým subjektom. Všetko sú to hrubé nepravdy. Perličku klamstva pridala aj pani poslankyňa Belousovová, keď sa v STV zamyslela nad tým, ako to, že ja, ako autor tohto systému, som do neho nevstúpil. Žiaľ, iba potvrdila, že ako mnoho iných, aj ona chce rozprávať o niečom, čomu vôbec nerozumie, a navyše nemá o tom ani najzákladnejšie informácie. Ja som totiž vstúpil do II. piliera hneď v prvý deň, keď to bolo možné: 1. januára 2005.
Keď to celé zhrnieme, je to asi tak. Tam, kde nie sú argumenty a pravda, nastupuje zavádzanie, klam a snaha o vyvolanie negatívnej emócie.
Poďme však ešte k navrhovaným zmenám.
Budem sa už len opakovať, keď poviem, že zavedenia dobrovoľnosti sa netreba vôbec obávať. Nepotrebujem ani zložité analýzy, aby som mohol povedať, že ani po úplnom zdobrovoľnení systému neopustí systém žiadne významné množstvo sporiteľov. Zvýšenie povinného minimálneho času sporenia na 15 rokov síce bude vytvárať psychický tlak na sporiteľov starších ako 50 rokov, ale aj tí si dobre zvážia, čo urobiť. Proti opusteniu systému aj v ich prípade hovorí niekoľko skutočností. Zvýšenie minimálnej hranice sporenia na 15 rokov z dnešných 10 je zmenou pravidiel počas hry. A to je pravdepodobne protiústavné. Ďalšou skutočnosťou je to, že do 10 rokov bude vek odchodu do dôchodku pravdepodobne posunutý vyššie, pričom je jedno, či tu bude socialistická alebo iná vláda. 65-ročná hranica je bežná už dnes vo väčšine krajín EÚ. V tom prípade ani 15 rokov povinného sporenia nič nezmení. Som preto presvedčený, že každý si dobre zváži, či sa vzdá svojich nasporených peňazí len preto, že si to pán Fico želá.
Malo by však dôjsť k jednej dôležitej zmene, ktorú zatiaľ, žiaľ, nikto nenavrhuje. Dnes platí pravidlo, že ak človek nesporí aspoň 10 rokov a skončí s aktívnym pracovným životom, k nasporeným peniazom sa dostanú až dedičia sporiteľa. Toto pravidlo sme zaviedli len s jedným zámerom. Aby sme odradili špekulatívnych záujemcov o vstup do systému, ktorí by pre vidinu 2,3- až 5-ročných úspor vstúpili do systému, aby si mohli tieto úspory po krátkom čase vybrať. Táto prevencia však mala význam len v čase prechodného obdobia, keď tisíce ľudí vstupovali do nového systému. Nie dnes. Veková štruktúra sporiteľov je veľmi zdravá. Účel sa splnil. Preto nadišiel čas zmeny tohto pravidla. Ak niekto nebude sporiť minimálny predpísaný čas a dospeje do dôchodkového veku, mal by mať možnosť slobodne si vybrať svoje nasporené peniaze. Veď sú predsa jeho. Na toto by sa dnes mali zamerať poslanci. Keď liberálne, tak úplne. Dobrovoľný vstup aj pre najmladších? Prečo nie. Aj tak vstúpia skoro všetci. Možnosť vystúpiť pre tých, ktorí si myslia, že to je pre nich nevýhodné? Nech sa páči. Som zvedavý, koľko takých sa nájde. Ale nech si tiež môžu ľudia po tom, ako sa stanú dôchodcami, vyzdvihnúť svoje peniaze, aj keď nesporili minimálne stanovený čas.
Iba ak by takýto návrh koalícia odmietla, potvrdilo by sa, že tu ide nie o občanov, sporiteľov, ale len o to, ako sa cez nich dostať k ich balíku peňazí, ktoré dnes putujú na ich súkromné dôchodkové účty.
Ľudovít Kaník, exminister práce, sociálnych vecí a rodiny SR