Podľa výkladového slovníka je zodpovednosť stav, kedy je subjekt "povinný niesť následky za niečo, ručiť za niekoho". Politická realita však u nás s touto definíciou narába veľmi plasticky. Keď sa volil nový parlament, bola to pre Roberta Fica šanca, ako dokázať, že to s nástupom zodpovednosti na politickú scénu myslí vážne. Dnes, kedy je jeho vláda k rozpadu tak blízko, ako nikdy pred tým, zasa slovo zodpovednosť znamená niesť následky. Napríklad včerajšej Koaličnej rady, kam Fico Vladimírovi Mečiarovi priniesol podmienky, o ktorých musel vedieť, že ich nesplní.
Dnes sa pýtame, z akého dôvodu premiér našponoval svojho koaličného partnera tak, aby naňho vrhol imaginárny tieň viny za možný koniec koalície. A to dokonca v deň, kedy parlament (rozumej výkonný orgán Koaličnej rady) schválil generálny zákon o eure - a bol na ceste k hladkému schváleniu štátneho rozpočtu na budúci rok. Toho rozpočtu, ktorý má byť ako posledný vedený v slovenských korunách. Akoby mu na najdôležitejšom zákone roka, ktorý sleduje celá Európa, kvôli politickým kalkuláciám vôbec nezáležalo.
Robert Fico dnes ako zodpovedný, teda povinný niesť následky koaličnej krízy ohrozuje ekonomiku. A s ňou aj ľudí, ktorí ho obdarili historicky najvyššou dôverou slovenského politika práve kvôli tomu, že sa cítia finančne hendikepovaní. Ak sa bude koruna vplyvom politického patu ďalej oslabovať, skôr či neskôr Národná banka Slovenska cez vyššie úrokové sadzby zdraží peniaze. A to mladým ľuďom, ktorí bojujú aj o nízke hypotéky, nevysvetlí. Ani slovenským firmám, ktoré budú žiadať o úvery na investície, ktoré by im umožnili zamestnávať ľudí.
Premiér nedávno vyhlásil, že Brusel bude bez ohľadu na maastrichtské kritériá rozhodovať o našom prijatí eura politicky. Vedel, o čom hovorí, veď práve kvôli nám momentálne euroúradníci pracujú na pravidlách, ako započítať výstavbu diaľnic do verejného deficitu. A práve on sa zaručil, že bude za euro zodpovedný - teda bude zaň ručiť. Ak aj kritériá splníme, ešte stále aj vďaka včerajšiemu extempore môžeme dostať nečakaný eurový dištanc, keď nebudeme vedieť (politicky) garantovať ekonomickú stabilitu krajiny.
Po 17 mesiacoch koalície nám včera jej dvaja lídri (Slota skôr javí známky strachu o pozíciu) ukázali, že vo chvíli, kedy ide o politické bartery, kolektívne priority Slovákov ustupujú. A voliči jej pritom dali mandát byť zodpovednou za ich blahobyt.
Juraj Danielis, zástupca šéfredaktora, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.