Druhá figúra Strany európskych socialistov Hannes Swoboda prišiel na ďalšiu "hospitáciu" medzi stranícke špičky Smeru-SD. Dôverné stretnutie s Robertom Ficom a s následnou minimálnou a navyše opäť zahmlievajúcou komunikáciou s novinármi už vopred dávajú signály, že to s obnovením členstva Smeru-SD v tejto nadnárodnej politickej formácii nemusí byť také jednoduché.
Monika Flašíková urputne bojuje za svojich spolustraníkov, a preto vypúšťa optimistické frázy o návrate Smeru-SD medzi eurosocialistov. Paroubkovi sociálni demokrati sa tiež nedajú v lobovaní zahanbiť, lebo aj ich možno čoskoro čaká vládnutie s komunistami. A Gussenbauerovo potľapkávanie Fica po pleciach a orodovanie za zrušenie interdiktu nad Smerom-SD je tiež iba poistka do budúcnosti, lebo čo keby museli raz rakúski socialisti zobrať do vlády haiderovcov či im podobných jódlujúcich národniarov alpského typu.
Skôr prejde ťava uchom ihly ako Ján Slota bude čistokrvným patriotom, ktorý nepotrebuje neštandardnú mieru antipatie voči maďarským politikom na Slovensku či označovať politikov z SMK termínmi, ako sú zvratok, lajno, či z KDH diablove deti... Jánovi Slotovi sa dá ťažko uveriť, že po toľkých protirómskych výpadoch má pre nich iba cukor, že polámal bič a zbúral múry malého dvora na nich pririchtované. Darmo sa Slota odtína od druha v rétorike Le Pena, nepomohla naordinovaná "verbálna diéta", pošmyknutiu jazyka sa neubránil a ani neubráni.
Eurosocialisti Ficovi najviac zazlievali, že má za koaličných partnerov nacionálne prepiatu SNS a nedôveryhodného Vladimíra Mečiara. Neskôr pribudla výhrada, že vláda začala uprednostňovať jednu menšinu (Rómov) na úkor druhej (Maďarov) a od vlaňajšej jesene majú ficovci tretí vrúbik - nezmyselný boj s médiami, ktorého extraktom je niekoľko veľmi zlých paragrafov tlačového zákona. Od leta 2006 sa zmenilo len pár vecí v prístupe k menšinám, ináč je všetko po starom.
Keď by už aj eurosocialisti teda omilostili Mečiara, odpustili Slotovi a mávli rukou nad sporom o slobodu médií na Slovensku, lebo Dzurinda a Csáky vydiera Lisabonskou zmluvou, je to ich vec, ale najmä vizitka, ako si stoja za svojimi zásadami.
Nemalo by však ujsť ich pozornosti niečo oveľa závažnejšie, a to včerajšie nehorázne prekročenie ústavou vymedzených právomocí, ktoré doslova spáchali poslanci vládnych strán.
Budeme s napätím očakávať, či takéto flagrantné porušenie zásady oddelenia moci zákonodarnej od súdnej bude stačiť na to, aby si eurosocialisti uvedomili, že Mečiarova minulosť, Slotova rétorika a pár blbých paragrafov tlačového zákona je síce nepríjemná vec a možno slovenský folklór, ale ukradnutie meča a váh z rúk bohyne spravodlivosti samozvanými sudcami v tričkách politických strán je grandiózny škandál. A tisíckrát horšie pre demokraciu a EÚ ako opozičné vydieranie Fica Lisabonskou zmluvou. Uvidíme, čo medzi eurosocialistami zvíťazí: Slepota, taktika alebo naozajstné hodnoty parlamentnej demokracie.
Peter Turčík