Turecko bolo v posledných dňoch len krok od hlbokej politickej krízy. Väčšinou jediného hlasu (6 ku 5) Ústavný súd (Anayasa Mahkemesi) rozhodol, že vládnej Strane spravodlivosti a pokroku (Adalet vel Kalkinma Partisi, AKP) nezakážu činnosť na obdobie piatich rokov.
Od minulého pondelka zasadali tureckí ústavní sudcovia a vo vypätej atmosfére rokovali o návrhu generálneho prokurátora Abdurrama Yalcinkaya. Ten 31. marca tohto roka podal návrh na zákaz AKP a vylúčenie jej 71 predstaviteľov (vrátane premiéra Recepa Tayyipa Erdogana a prezidenta Abdullaha Gülla) z politického života, lebo sa vraj snažia islamizovať krajinu.
Sudcovia sankcionovali AKP tak, že jej skresali štátnu podporu o približne v prepočte 60 miliónov dolárov. Rozhodnutie privítala EÚ, zahraniční investori, miestni podnikatelia, ale najmä obyvatelia krajiny, ktorí v posledných parlamentných voľbách v roku 2007 dali strane 47 % hlasov. Nemožno sa čudovať. AKP, aj keď je inšpirovaná islamom, ako jediná podporuje proeurópske smerovanie krajiny a ekonomický liberalizmus. Mnohí ju prirovnávajú k typickým kresťanskodemokratickým stranám v Európe.
Dôvody krízy
Strana premiéra Erdogana je pri moci od roku 2002. Vážne rozpory so sekulárnymi elitami (sudcovia, generáli, rektori univerzít...) sa prejavovali už od začiatku. Silným Erdoganovým protihráčom a tromfom sekularistov bol prezident Ahmet Necdet Sezder, bývalý ústavný sudca, ktorého však v auguste 2007 v prezidentskom kresle vystriedala "dvojka" AKP Abudllah Güll. Strana stále demonštrovala svoju oddanosť sekulárnym princípom, mnohí jej však vyčítali skrytú islamizáciu krajiny. "Za posledných päť rokov sa začali objavovať skupiny ako Milli Gorus -- Islamské hnutie národnej vízie, ktoré uplatňujú rovnaké techniky presviedčania ako Hamas, Hizballáh v Palestíne či Moslimské bratstvo v Egypte," napísal minulý rok Marcello Foa, redaktor talianskeho denníka Il Giornale, ktorý sa špecializuje na otázky islamu. Napriek tomu predstavuje AKP jedinú politickú silu zabezpečujúcu demokratický rozvoj krajiny. Najsilnejšie opozičné zoskupenie, Republikánska ľudová strana (CHP), ktoré je priamou dedičkou odkazu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka a stavia sa do pozície sekulárnej protiváhy Erdoganových reformovaných islamistov, považujú niektorí pozorovatelia (napr. turecký analytik Yavuz Baydarc) za väčšie nebezpečenstvo než AKP. Nehovoriac o ultranacionalistickej Strane národného hnutia (MHP) prepojenej na teroristickú organizáciu Siví vlci, ktorá sa prihlásila k vražde katolíckeho kňaza Andrea Santora či arménskeho spisovateľa Hranta Dinka.
Vo februári tohto roka turecký parlament ovládaný AKP upravil dva články ústavy a zrušil dlhoročný zákaz nosenia moslimskej šatky na univerzitách. "Právo na vzdelanie nemôže byť obmedzované tým, čo si dievčatá obliekajú," vyjadril sa ešte v septembri minulého roka premiér Erdogan v rozhovore pre britský denník Financial Times. Modifikácia sekulárnej ústavy bola bezprostrednou príčinou podania podnetu na zrušenie AKP.
Čo príde?
Po tom, čo začiatkom júna ústavný súd obnovil zákaz nosenia šatiek, došlo aj na rozhodnutie o budúcnosti AKP. Pre Erdoganovu stranu znamená rozsudok víťazstvo, keďže väčšina sudcov bola vymenovaná ešte bývalým sekulárnym prezidentom. Prítomnosť Gülla na čele štátu znamená postupnú obmenu sudcov za ľudí, ktorí sú pre neho a jeho stranu prijateľnejší.
AKP sa po nepodarenej úprave dvoch článkov ústavy pokúsi o jej komplexnú reformu, ktorú Erdogan sľubuje už od posledných volieb. Podľa talianskeho denníka Il Foglio bola snaha o zákaz strany posledným pokusom sekularistov o jej odstavenie ešte pred tým, ako sa pustí do reformy ústavy. Nepodarilo sa. Napriek tomu nemajú Erdogan a spol. vyhrané. Všemocné vojenské špičky stále striehnu, či politika AKP neprekročí isté tolerovateľné hranice. V takomto prípade by napriek nevôli EÚ a obyvateľov armáda zasiahla so všetkou razanciou. Nebolo by to prvýkrát.
Imrich Gazda, spolupracovník HN