Odchádzajúci ruský prezident Vladimir Putin usporiadal vo štvrtok výročnú tlačovú konferenciu. Maratónska séria otázok a odpovedí trvala takmer päť hodín. Z množstva tém sa pod tlakom avizovaného vyhlásenia nezávislosti Kosova výstražne rozozvučala odveká problematika: ako vyvážiť právo štátu na zvrchovanosť a nároky jeho územných, etnických, náboženských či iných zložiek na sebaurčenie.
Plný text Putinovej tlačovky je k dispozícii na kremeľskej webovej stránke www.kremlin.ru. K stiahnutiu sa ponúka i plná audio- a videonahrávka konferencie. Mnohé médiá sa z časových dôvodov nezahĺbili do plného textu a vyberali si len "hrozienka" servírované tlačovými kanceláriami. Do titulkov novín v stredoeurópskom priestore sa tak najčastejšie dostávali prezidentove varovania adresované Ukrajine (koketujúcej so vstupom do NATO), Česku a Poľsku rokujúcich s USA o rozmiestnení amerického radaru a rakiet.
V záležitosti Kosova sa spomínalo odhodlanie Ruska naďalej podporovať v BR OSN Srbsko odmietajúce ustúpiť a dobrovoľne dopustiť de iure odtrhnutie svojej de facto samostatnej provincie. Nechýbali zmienky o možných odvetných krokoch Moskvy v podobe uznania nezávislosti proruských odštiepeneckých enkláv v Gruzínsku (Abcházsko a Južné Osetsko), prípadne v Moldavsku (Podnestersko).
Vladimir Putin sa chopil týchto tém priamočiaro, i keď z viacerých uhlov, podľa toho, z akých pristupovali pýtajúci sa ruskí a zahraniční novinári. Používal slušné vyjadrovacie prostriedky, no nekládol si servítku pred ústa. "Myslíme si," povedal v štátnickej prvej osobe množného čísla "že podpora jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova je amorálna a protiprávna. Územná celistvosť štátu je jedným zo základných princípov medzinárodného práva. Bezpečnostná rada OSN vydala rezolúciu 1244, ktorá hovorí o teritoriálnej integrite Srbska a všetci členovia OSN to musia rešpektovať. Nechcem nikoho uraziť, ale keď už o tom hovoríme, Severocyperská republika je de facto nezávislá 40 rokov. Prečo ju neuznáte?" spýtal sa rétoricky Európanov cez zástupcu nemeckej tlače. "Nehanbíte sa, Európania, používať dvojitý meter pri riešení rovnakých otázok v rozličných oblastiach sveta?" hrmel tento rodený Leningradčan (Petrohradčan), t. j. tiež Európan. "Máme tu Abcházsko, Juhoosetsko a Podnestersko ako nezávislé štáty. Nám sa však hovorí, že Kosovo je osobitný prípad. Nezmysel, nie je to žiadny výnimočný prípad a všetci to vedia," konštatoval. "Musia existovať jednotné princípy. Ak budeme postupovať podľa takzvanej politickej účelnosti, slúžiacej politickým záujmom rozličných strán, narušíme systém medzinárodného práva a celkový poriadok."
Spoločná reč
Ako potom neupadnúť do chaosu? "Treba vypracovať jednotné princípy na riešenie všetkých takýchto otázok," odporúča V. Putin. "Spoločné pravidlá správania sa pre všetkých."
Sú tieto volania hlavy Ruskej federácie po zdravom rozume realistické? Neprichádzajú prineskoro? Kladie ich ten správny človek?
Urgentnosť týchto otázok ilustrujú slová prezidentov dvoch bývalých sovietskych republík. Arménsky prezidentský kandidát a súčasný premiér Serž Sarkisian upozornil na lákavosť príkladu Kosova pre ambície arménskou väčšinou obývaného Náhorného Karabachu dosiahnuť de iure medzinárodné uznané existujúcej de facto samostatnosti od Azerbajdžanu. Na druhej strane vyhlásil gruzínsky prezident Michail Saakašvili, že odmieta uznávať kosovský prípad ako precedens pre Abcházsko a Južné Osetsko.
Minimálne šesť štátov EÚ (Bulharsko, Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko) sa zdráha pridať k členskej väčšine a uznať samostatnosť Kosova. Čo ako sa Brusel dušuje, že Kosovo nebude predstavovať medzinárodnoprávny precedens, Starému kontinentu (a nielen Európe) hrozia nové vzplanutia separatistických vášní. V záujme ich zvládania sa budú musieť Európania i celé svetové spoločenstvo urýchlene dohodnúť na spoločnom metri, na jednotných pravidlách. Putin vie, o čom hovorí - a vedia to aj všetci ostatní.
Adrian Peter Pressburg, novinár