Situácia sa však otočila a tempo sme začali určovať my. Znížili sme priame dane a zvýšili tie nepriame s cieľom netrestať úspešných. Do niečoho veľmi podobného sa štyri roky po nás púšťajú Česi. Zaviedli sme poplatky za návštevu u lekára s cieľom zamedziť zneužívanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Aj v tomto nás Česi nasledujú. Znížili sme rozsah rôznych sociálnych dávok s cieľom motivovať ľudí k práci. Nezamestnanosť sa znížila na polovicu a tento nápad sa zapáčil aj Čechom. Jednoducho povedané - v kľúčových reformách sme boli prví.
Problém nastal, keď na Slovensko (tradične o pár rokov neskôr) dorazila z Česka katastrofa. Tentoraz však nemala podobu veľkej vody, ale prikradla sa v červenej kravate uviazanej okolo hrubého krku. Inými slovami v podobe volebného víťazstva socialistov na čele s populistom. Kým Česi sa svojej verzie socialistického populizmu zbavili (hoci len veľmi tesne), my sme si úspešne zvolili vlastného Paroubka. Výsledok je ten, že kým u nás nová vláda viac či menej podkopáva princípy reforiem, ktoré zvyšovali výkonnosť ekonomiky nebývalým tempom, českí pravičiari reformy po nás opakujú.
Môžeme čakať, že studenú sprchu v podobe pohľadu na zdevastovanú ekonomiku, ako nám ju pred deviatimi rokmi nechala tretia Mečiarova vláda, si budeme musieť zopakovať. Repete nás potom bude čakať aj v podobe nápravy, čiže ďalších reforiem, ktoré síce hospodárstvu pomôžu dostať sa späť na správnu koľaj, no predsa len trochu bolia. Niekto raz povedal, že demokracia je systém, v ktorom nám vládne ten, koho si zaslúžime. Asi sme odkázaní na repete dovtedy, kým pri volebných urnách nezačneme rozmýšľať.
Tomáš Velecký, vedúci Podnikov a trhov, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.