StoryEditor

Politika, voľby a ekonomika

09.12.2002, 23:00

Máme po druhých -- malých voľbách. Každý si z nich bude brať niečo. Zatiaľ čo víťazi oslavujú a porazení hľadajú príčiny svojej prehry, analytici v rôznych agentúrach korigujú svoje predpovede s výsledkami. Voľby potvrdili očakávania asi všetkých v odhadoch o nízkej účasti voličov. Účasť voličov na voľbách je pritom rozhodne kritérium kvality volieb. Okrem politického rozmeru má však aj ekonomické aspekty. Pri porovnávaní veľkých -- parlamentných volieb a terajších komunálnych bude zaujímavé zistiť, do akej miery pri rozhodovaní voličov zohrala úlohu veľká a komunálna ekonomika. Skúsenosti z iných krajín o tom, že iné sú voľby parlamentné a iné komunálne, sa vo všeobecnej rovine potvrdzujú aj na Slovensku. Prvé závery sa dajú urobiť už teraz. Možno hrubo povedať, že až na výsledky v Žiline si v mestách udržali pozície koaličné strany. Fenomén Jána Slotu v Žiline nie je v Európe, ale ani v zámorí, ničím zvláštnym. Stačí si zobrať príklad korutánskeho politika J. Haidera v susednom Rakúsku. V inom svetle sa však javí štvrté víťazstvo Slotu v týchto voľbách, ak sa pozrieme na ekonomiku mesta. Na rozdiel od jeho sporného a konfliktného spôsobu vedenia národniarov sa o hospodárení napriek zadlženosti Žiliny nehovorí dosiaľ v takých reláciách ako v prípade Bratislavy, Banskej Bystrice či Košíc. Slota je tak paradoxným príkladom kariéry na slovenskej politickej scéne. Škandalózny spôsob vedenia strany vyvažuje jeho popularita a zrejme aj s jeho osobou ako primátora Žiliny spojené napriek spomínaným dlhom dobré výsledky hospodárenia. Iný ekonomický kontext priebehu komunálnych volieb a ich výsledku vyjadruje nevyváženosť účasti voličov v korelácii mestá a vidiek. Až o polovicu viac voličov prišlo voliť na vidieku ako v mestách, pričom v Bratislave a v Košiciach sa na voľbách nezúčastnila ani tretina oprávnených voličov. Je známe, že v priemyselne vyspelých krajinách je nízka účasť voličov na komunálnych (ale i na parlamentných) voľbách bežný jav. Ak funguje ekonomika a riadenie obce, mesta či regiónu, tak tam politika voličov nezaujíma a nie je žiadnou zvláštnosťou, ak sa na voľbách zúčastní iba tretina voličov. Aj keď s otázkami, ale stojí za pozornosť, ak sa potvrdí tento všeobecný poznatok aj u nás. Naznačujú to niektoré čísla. Napríklad, že najvyššia účasť na voľbách bola na vidieku a tam, kde najviac zápasia s nezamestnanosťou a s hospodárskymi problémami. Aj keď to nemožno celkom zovšeobecniť, ale je pozoruhodné, že v mestách a tam, kde je miera nezamestnanosti nižšia, prišlo k volebným urnám najmenej voličov. Až bližšia analýza ukáže, čím bolo toto správanie motivované. Pre celkový vývoj v regiónoch, a to nielen politický, ale predovšetkým hospodársky, bude veľmi dôležité poznať dôvody a motívy rozhodovania voličov. Osobitne, do akej miery boli voľby výsledkom názorov voličov na riadenie vecí verejných, ekonomiku a hospodárenie ich miest a obcí, alebo boli viac výsledkom volebných gulášov a exotických politických koalícií a priateľstiev.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
13. august 2022 08:10