Pre Roberta Fica musí byť zdrvujúce poznanie, že v elitnej štátnej službe, ktorou je diplomacia, sa hľadá ťažko niekto, kto poslušne zareaguje na jeho povel: " K nohe!" Lebo " výberové konanie" na nástupcu Jána Kubiša má jasné zadanie: mal by to byť ten, kto bude vyberať verbálnu žumpu po Jánovi Slotovi (stále nenahraditeľnom koaličnom partnerovi) a bude súčasne alter egom premiéra. Je jasné, že normálny kariérny diplomat to nevezme (krutá neoficiálna pravda o odchode Jána Kubiša je taká, že už jedno i druhé robiť nechce). Odmietanie ministerského postu ako takého je absurdné, lebo takmer všetci, ktorí pracujú v zahraničnej službe, to chcú dotiahnuť na post veľvyslanca a tí najambicióznejší určite snívajú o ministerskom kresle. A schopných byť ministrom je minimálne päť slovenských diplomatov. Čistí politickí ministri síce dominujú nad " kariérnymi" v počte (6 : 3), ale v dĺžke služby sú takmer zanedbateľnými figúrami: od roku 1991 tí traja kariérni spolu odslúžili vyše 12 rokov, z toho sám Eduard Kukan takmer deväť rokov. Ale teraz nie je ani jeden " kariérny" ochotný ísť do vlády. Prvou zjavnou príčinou je neochota čistiť medzinárodný vzduch po Slotovi, druhá pramení z neoficiálnej informácie: diplomati na facku odpovedali fackou. Tá prvá facka padla počas " kontrolného dňa" na ministerstve zahraničných vecí v polovici minulého roka. Vtedy ich premiér prefackal poznámkou, že - toto ministerstvo nie je moje, lebo je ešte stále priveľmi modré - a ohlásil tak nepriamo politické čistky. Kubiš ich odmietol urobiť a aj asi preto (nielen kvôli Slotovi) si radšej hľadal prácu v OSN. A odpoveď diplomatov prišla teraz: oni prefackali premiéra - odmietnutím ponuky byť " iba jeho" ministrom a súčasne (iba) vysvetľovačom (s)prostorekostí národniarov.
Peter Turčík, komentátor HN