Konzervatívny blok kancelárky Angely Merkelovej spustil rozsiahlu diskusiu na tému nemeckých záujmov. Dôvodom je podpora jeho snahy vytvoriť Radu pre národnú bezpečnosť, ktorá by mala dozerať na ministerstvá a úrady zodpovedné za implementáciu domácej a zahraničnej politiky..
Bolo to po prvý raz, čo vládnuca strana Nemecka požiadala o takéto čosi a zverejnila strategický dokument, pokúšajúci sa stanoviť štátne záujmy a spôsob, akým ich má v úmysle presadzovať -- či už v kontexte EÚ alebo NATO.
"Je tu čas prediskutovať, ako si pri oveľa lepšej koordinácii s našimi partnermi v EÚ a NATO môžeme poradiť s výzvami, ktoré pred nami stoja," povedal Andreas Schockenhoff, predseda konzervatívneho bloku.
Takmer 20-stranový dokument "Bezpečnostná stratégia pre Nemecko" konštatuje, že pred krajinou stojí päť hlavných úloh: boj proti terorizmu, šírenie jadrových zbraní, zabezpečenie dodávok energie a ropy, klimatické zmeny a predchádzanie konfliktom.
Až doteraz boli definovaním hlavných záujmov Nemecka poverované výskumné ústavy. Vláda a ministerstvo obrany minulý rok zverejnili veľmi rozsiahle, no nejasné analýzy, ktoré sa ešte nezaoberali politikou ani stratégiou. Popravde, pravidelne sa meniace doterajšie vlády mali obavy z diskusie o štátnych záujmoch. Kvôli nacistickej minulosti svojej krajiny nechceli vyvolať dojem, že Nemecko vyvíja úsilie na vytvorenie silnej národnej identity. Okrem toho, po desaťročia boli štátne záujmy Nemecka silne prepojené s integráciou EÚ a NATO.
Gerhard Schröder bol prvý, kto sa prihlásil k týmto princípom, keď sa postavil proti invázii USA do Iraku, ktorá vyvolala rozpor medzi krajinami Európy. Posunul nemeckú zahraničnú politiku tým, že rozvinul užšie ekonomické a politické vzťahy s Čínou a Ruskom na úkor tradičnej osi EÚ -- NATO.
A ešte k tomu pridal zasahovanie do činnosti ministerstva zahraničných vecí, na čele ktorého v tom čase stál Joschka Fischer. Prevzatím čínskej, ruskej a americkej agendy do kompetencie úradu kancelára došlo podľa analytikov k silnej kontrole a ovplyvňovaniu smerovania nemeckej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Za vlády súčasnej "silnej koalície" konzervatívcov a sociálnych demokratov je ministerstvo zahraničných vecí v rukách sociálnych demokratov. Sociálni demokrati a ostatní bez obalu kritizovali myšlienku vytvorenia Rady pre národnú bezpečnosť, ktorá by sa opierala o úrad kancelára. Okrem obáv, že by mohlo dôjsť k oslabeniu ministerstva zahraničných vecí, namietali, že rada by bola vytvorená podľa vzoru USA, podliehala by minimálnemu dohľadu, a to na úkor Bundestagu.
No minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier sa začiatkom mája vyjadril, že Rada pre národnú bezpečnosť v USA, na čele ktorej v čase invázie do Iraku v roku 2003 stála Condoleezza Riceová, "potlačila všetky argumenty" proti vojne. "Nemôžeme kopírovať tento model," povedal, podľa Reuters, Steinmeier.
Schockenhoff takéto obavy rozptýlil. Podľa neho sa postavenie Bundestagu neoslabí. Jeho podpora je potrebná najmä na zachovanie mieru alebo pre ďalšie vojenské misie. Keby bola myšlienka Rady pre národnú bezpečnosť prijatá, došlo by podľa analytikov k prenosu významného inštitucionálneho vplyvu v oblasti zahraničnej politiky na úrad kancelára. Znamenalo by to tiež, že úrad kancelára by sa musel ujať riadenia záležitostí súvisiacich s Afganistanom, čo pod vedením Merkelovej zatiaľ odmietal urobiť. Napriek tomu, podľa slov šéfa výskumu v obrannom kolégiu NATO v Ríme Karla-Heinza Kampa, "predstavuje tento dokument skutočný pokrok...a základná idea nie je vonkoncom zlá ".
Ani jedna z výziev v novom dokumente nie je nová. EÚ sa napríklad zmieňuje o štyroch z nich vo svojej Bezpečnostnej stratégii (2003), a ktorú momentálne aktualizujú. Nový je len dôraz, ktorý sa spomínaným výzvam prikladá. Dokument neobsahuje zmienku o hlbokom a často protirečivom vzťahu Nemecka k Rusku, napriek tomu, že Rusko je pre bezpečnosť Nemecka podstatné. A keď rozoberá energetickú bezpečnosť a varuje pred závislosťou od jedného zdroja energií, vraviac, že ich je potrebné diverzifikovať, nespomína, že tým hlavným -- tretinovým -- zdrojom je Rusko.
Keď sa v dokumente rozoberá predchádzanie konfliktom, nespomína sa oblasť Kaukazu, kde má Rusko významný vplyv. Dokument sa takisto nezmieňuje o situácii na Blízkom východe, izraelsko-palestínskom konflikte a Iráne. A zdráha sa spýtať, ako by Nemecko a Rusko mali pomôcť stabilizovať situáciu v Iraku. Keď sa Schockenhoffa spýtali, prečo sa tieto problémy prehliadajú, uviedol, že nie je možné súčasne sa podrobne zaoberať krajinou i regiónom.
Judy Dempsey C: 2008 I.H.T./iht.com