Tie predlhé hodiny od minulého štvrtka večera do skorého sobotného rána v Bruseli ukázali na jednu nie práve najpríjemnejšiu stránku súčasnej európskej politickej scény. Zreteľne nastúpila epidémia populizmu, a je jedno či ľavicového alebo pravicového. Problém je aj v tom, že aj keď všetci európski populisti budú naďalej brýzgať na EÚ, tak dotácie z bruselskej pokladnice poplynú predovšetkým na prospech ich voličom. A to je ten nebezpečný aspekt populizmu, šíriaceho sa Európou, lebo sa stane z toho bludný kruh.
Najväčším sklamaním je však neskrývaná averzia poľského prezidenta Lecha Kaczyńského a najmä jeho brata Jaroslawa, zhodou okolností poľského premiéra, voči Nemecku. Výrokom, že nebyť 2. svetovej vojny Poľsko by malo 66 miliónov obyvateľov a tak by malo rovnaké hlasovacie práva ako Nemecko v EÚ, je škandalózny trapas. Jaroslaw Kaczyński symbolicky brutálne skopol vtedajšieho kancelára NSR Willyho Brandta zo schodíkov pamätníku obetiam povstania v židovskom gete vo Varšave, na ktorých v hlbokom pokání kľačal v onen pamätný 7. december 1970.
Tento výrok spolu so správaním sa na poslednom summite EÚ je esenciou primitívneho nacionalizmu, nepochopenia roly EÚ, čo nájde pozitívny ohlas medzi poľskými fundamentalistami. Bratia Kaczyńskí spolu so svojimi antieurópskymi koaličnými partnermi vo vláde už prekročili hranice bazálnej slušnosti a nevyhnutne sa tak dostanú do politickej izolácie v európskych salónoch. Lenže na domácej scéne ich politické strany to vynesie na výslnie popularity, a o to im v súboji s EÚ vlastne aj išlo.
Navyše takéto kopance do Nemecka oživujú nebezpečných džinov z povojnových čias. Poľské démonizovanie Nemecka je kópiou Stalinovej stratégie, ktorou sa pokúšal rozbiť v zárodku ekonomickú a politickú integráciu Francúzska, Nemecka a V. Británie, a teda vytvorenie jednotného a demokratického spoločenstva, ktoré by bolo hrádzou červenej totalite. Dnes súčasným lídrom Poľska nevonia napĺňajúca sa idea otvorenej, liberálnej, demokratickej a vo všetkých smeroch tolerantnej Európy, preto si chcú rôznymi vyjednávacími fintami zabezpečiť právo veta v prospech svojho tmárstva.
Peter Turčík, editor Názorov a analýz