Uplynulé dni isto neboli pre aktérov koaličnej krízy ľahké ani príjemné. Nie je ale mojou snahou skúmať a tobôž hodnotiť korene, postoje a závery, ktoré sa za koaličným rokovacím stolom rodili, menili či zanikali - pozornosť sústreďujem na iný jav, ktorý túto napätú situáciu sprevádzal alebo - presnejšie povedané - vlastne nesprevádzal. Z pochopiteľných dôvodov som pozorne sledoval najmä to, ako sa búrlivé vnútropolitické udalosti ostatného týždňa prenášali do ekonomického života, alebo aké potenciálne riziká z nich vyplývali. Viaceré konzultácie s ekonomickými expertmi mi iba potvrdili to, čo som ako neekonóm aj sám intuitívne tušil: na trhoch vládol pokoj, významní svetoví hráči nijako neznervózneli, nekonali sa žiadne panické "výpredaje" našej meny, obchodovali sa len pomerne malé objemy a koruna sa len sotva badateľne kolísala okolo ustálenej hladiny a aj to skôr v dôsledku bežných nálad v regióne než diania u nás doma. Ani centrálna banka nemala dôvod konať či aspoň biť na poplach... Skrátka bol, a naďalej panuje pokoj.
Z uvedeného plynie vcelku optimistický a uspokojivý záver. Slovensko je v očiach okolitého sveta už našťastie vnímané ako stabilné prostredie, kde sa politické zvraty, ak sa dejú v rámci štandardných demokratických inštitútov, nepovažujú za nič nevídané, za nič, z čoho by mala ekonomika znervóznieť. Tá si totiž žije svojím životom, dominantnú časť jej výkonu tvorí súkromný sektor a politické dianie - akokoľvek turbulentné - ju teda nemá dôvod príliš vystrašiť. Toto je veľmi príjemné poznanie.
Igor Barát, splnomocnenec vlády pre zavedenie eura.