Penzijné fondy patria medzi najkonzervatívnejších investorov. Zarábajú síce menej, ale s menším rizikom. Ich sila a stabilita sa preto najlepšie prejavujú v časoch finančných kríz. Tá dnešná -- globálna a hlboká -- nie je výnimkou.
Príklad 1: Island. Donedávna jedna z najbohatších krajín sveta (v pomere na počet obyvateľstva) dopláca na prehnaný optimizmus z minulosti možno najviac. Jej vláda rokuje s islandskými penzijnými fondmi a prosí ich, aby investovali svoje zahraničné aktíva (čiže úspory islandských dôchodkových sporiteľov) do islandských štátnych obligácií. Výsledkom má byť záchrana islandskej koruny, respektíve pomoc pri záchrane celého ostrovného štátu.
Príklad 2: Argentína. Jej vláda, ktorá má na celom svete povesť tej, ktorá už raz dokázala doviesť štát do defaultu, znárodňuje tamojšie penzijné fondy. Tvrdí síce, že chce chrániť sporiteľov, no v skutočnosti potrebuje ich peniaze, ktoré sú vo fondoch bezpečne uložené. Argentínske penzijné fondy síce stratili veľa (najmä vinou toho, že v minulosti boli donútené nakúpiť domáce štátne obligácie, ktorých cena dnes letí dolu), avšak stále ešte majú aktíva za 30 miliárd dolárov. Vláda má veľké dlhy (len tento rok má zaplatiť 11 miliárd dolárov) a nemá peniaze. Peniaze sporiteľov z penzijných fondov sa jej preto hodia.
Príklady ilustrujú opisovaný jav -- v časoch finančných kríz býva pravidlom, že najviac peňazí (likvidných aktív) mávajú práve penzijné fondy. Sú totiž od podstaty konzervatívne a opatrné. Nikdy nehrajú na riziko a vysoký zisk, no vždy na istotu a bezpečnosť. Inak to ani nejde. Penzijné fondy sú dlhodobí investori (10 až 50 rokov), ktorí pracujú pre milióny bežných ľudí, ktorým spravujú dôchodkové úspory. Títo ľudia nečakajú astronomické zisky, ale bezpečnosť dôchodku.
Na Slovensku to nie je inak. Našich šesť DSS spravuje už vyše troch rokov dôchodkové úspory viac ako 1,4 milióna sporiteľov. Prvé dôchodky budeme vyplácať zhruba o 12 -- 13 rokov. Nikoho z nás sa neteší, že dosahy finančnej krízy postihli aj naše fondy. Napokon -- na svete dnes neexistujú fondy, ktoré by sa dosahom vyhli.
Otázkou je, ako boli naše fondy postihnuté? Odpoveď znie -- v porovnaní s prepadmi na svetových finančných trhoch minimálne (pozri napríklad www.adss.sk, alebo web ktorejkoľvek DSS-ky). Pravdou však je aj to, že boli. Áno, a nikto z nás to nezakrýva a nesnaží sa zakrývať. Sporitelia a vlastne celá verejnosť môžu prácu dôchodkových správcov sledovať pravidelne každý týždeň, pretože každý týždeň zverejňujeme aktuálny stav dôchodkovej jednotky vo všetkých typoch fondov, ktoré spravujeme.
Ani my nie sme nadšení z momentálnej situácie. Nakoniec, kto dnes je? Denne pracujeme na tom, aby sme portfóliá našich fondov (rozumej majetok našich sporiteľov) čo najviac ochránili pred vplyvmi krízy. Aj to je totiž naša práca. V období rastu a optimizmu nie je problém dosiahnuť vysoké zhodnotenia a vychvaľovať sa nimi. Kvalita správcu dôchodkov sa ukáže až v horších časoch.
Naši sporitelia teraz síce nemusia byť šťastní, ale určite môžu byť pokojní. Nič dramatické sa s ich dôchodkovými úsporami nedeje. Po celé tri uplynulé roky sa ich úspory síce pomaly, ale predsa zhodnocovali. Teraz sa v dôsledku krízy zhodnocovanie zastavilo a v niektorých prípadoch sme zaznamenali aj mierne straty, ktoré sú však v porovnaní s pádmi na svetových trhoch minimálne.
Najstarší sporitelia pôjdu do dôchodku o 12 -- 13 rokov. Ak si dnes (a nielen tí najstarší) myslia, že to, čo sa dnes deje na trhoch, bude trvať tak dlho, môžu okamžite zadarmo prestúpiť do konzervatívneho fondu svojej DSS. Keď ich neuspokojí ani to, budú môcť z 2. piliera vystúpiť a vrátiť tak svoje nasporené peniaze do Sociálnej poisťovne.
Potom im už zostane len viera v to, že o 12 -- 13 a viac rokov im slušný dôchodok vyplatí Sociálna poisťovňa. Ale to je už úplne iná téma.
Peter Socha, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.