Kam prídeme, tam nás ošklbú. A my sa necháme. Ponosy Slovákov, ktorým agentúry nasľubovali za veľkou mlákou hory-doly a realita bola menej ako skromnejšia, sa objavujú čoraz častejšie.
Žeby v tej Amerike chceli na nás len rýchlo zarobiť? Dá sa vôbec na klamaní umývačov riadu a podláh zbohatnúť? Dá, a to práve a len na nich. Rovnako biedne sú na tom mexickí záhradníci či kubánski čističi bazénov. Neurochirurgom, inžinierom polovodičov či programátorom sa podvodníci zo sprostredkovateľských agentúr akosi vyhýbajú. Vzdelaní ľudia totiž vedia, že zmluvu je bezpečné podpísať len s niekým, kto sa teší ich dôvere.
A naopak, neurochirurg, inžinier polovodičov aj programátor sa v Amerike správajú slušne a nesnažia sa tam klamať systém. To sa často nedá povedať o slovenských umývačoch riadu a podláh. Doslova národným športom našinca, ktorý si išiel na dva či tri mesiace za oceán manuálne popracovať, je zneužívanie amerického reklamačného poriadku. Na začiatku pobytu si nakúpi oblečenie a keď ho dátum na imigračnej pečiatke po štvrťroku núti opustiť krajinu, ide šaty vrátiť a pýta si naspäť peniaze.
Ešteže je ten dolár taký slabý. Do Ameriky prestaneme chodiť pracovať a ponosovať sa, ale začneme tam nakupovať. A to veľmi lacno. A aby sme nezhoršovali bilanciu zahraničného obchodu, našli sme aj artikel, ktorý vyvážame do Ameriky. Tým artiklom je nám vrodený zmysel pre klamanie a zneužívanie vloženej dôvery. Američania sú však veľmi učenliví a my teraz nariekame. Ďalšia naša pekná vlastnosť.
Kedysi dávno, keď padla železná opona, úsmevy Rakúšanov veľmi rýchlo vystriedali nápisy v obchodoch, ktoré v slovenčine vyzývali zákazníkov, aby nekradli. Po Amerike sa vraj teraz šepká, že by nebolo zlé vydávať varovania v slovenčine. Ešte sa však nerozhodlo, či nás majú varovať pred klamaním alebo naivitou.
Tomáš Velecký,vedúci Podnikov a trhov