Správa o tom, že kubánsky "comandante" Fidel Castro nebude kandidovať na čelo Štátnej rady a vzdáva sa doterajších funkcií, sa pre mnohých stala nielen prekvapením, ale aj jasným signálom o tom, že na Kube dôjde k zmene, ekonomickému otvoreniu a rešpektovaniu základných ľuských práv a slobôd.
V prvom rade rozhodnutie nemožno označiť ako prekvapenie, išlo o logický a neodvrátiteľný krok vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav, ktorý sužuje Fidela Castra už takmer dva roky. Stav deľby moci v krajine, ktorý platil do nedele, zvykla opozícia hodnotiť slovami: "Jeden celkom neodišiel (Fidel) a druhý ešte neprišiel (Raul)."
To, čo platí od 25. 2. 2008 ale neznamená, že situácia sa úplne mení. Fidel Castro sa totiž stále nevzdal funkcie šéfa Komunistickej strany Kuby, a preto to nemusí znamenať definitívne stiahnutie sa z politickej scény. Stále môže zohrávať kľúčovú úlohu pri prijímaní dôležitých rozhodnutí a kriticky ovplyvňovať kurz a rozsah možných zmien. Vo všeobecnosti možno teda predpokladať, že naďalej ostane aktívny a bude ovplyvňovať politiku až dovtedy, kým mu to jeho mentálny stav dovolí, čo nemusí dlho trvať.
Nastupuje druhá fáza konsolidácie moci Raúla Castra, veď už ako čerstvý prezident avizoval isté ekonomické otvorenie sa a zmenu monostraníckeho politického systému. Niektorí predstavitelia opozície považujú Fidelov krok za rozumný a zodpovedný, iní, a tých je drvivá väčšina, sa na možnú zmenu pozerajú pesimisticky. Elizardo Sanchéz, ktorý je na čele zakázanej Kubánskej komisie pre ľudské práva a národné zmierenie, monitorujúcu porušovanie ľudských práv a situáciu politických väzňov, sa vyjadril, že v krátkodobom horizonte neočakáva žiadnu pozitívnu zmenu na poli ľudských práv.
Opozícia sa naďalej bude snažiť získavať medzinárodnú podporu za prepustenie politických väzňov a presadzovať ekonomické otvorenie Kuby.
Budúci ekonomický a politický vývoj tak aj po tom, čo "líder máximo" čiastočne abdikoval, zostáva ťažko predpovedateľným. Spory sa totiž vedú už dlhý čas aj vnútri Komunistickej strany Kuby. Niektorí jej predstavitelia chcú nasledovať čínsku a vietnamskú cestu zameranú na prilákanie zahraničných investícií, ale zachovávajúcu monopol castrizmu.
Druhí hovoria o potrebe legalizácie opozície mysliac si, že ju neskôr dokážu anulovať volebnými pravidlami. Tí najradikálnejší castrovci túžia po ešte väčšom prehĺbení a internacionalizácii socialistickej revolúcie a pokračovaní boja proti kontrarevolucionárom v starom duchu.
K skutočným a potrebným zmenám na Kube podľa všetkého v najbližšom čase nedôjde. Museli by sa totiž začať prepustením všetkých politických väzňov, a na to bude v prvom rade potrebné viac, než iba odchod Fidela Castra z aktívnej politiky.
StoryEditor