Odborári

Bolo by však treba pripomenúť, že ten súčasný zákonník, proti ktorému tak protestujú, tí istí odborárski bossovia odsúhlasili a podporili pred 4 rokmi. Bolo to po ťažkých a dlhých rokovaniach, ktoré sme spolu viedli, ale výsledkom bola tripartitná dohoda.
Ako sa dalo čakať, odborári nám nič nového ani objavného nepovedali. Stále tá istá rétorika, ako keby Slovensko stálo na pokraji sociálnej priepasti a zápasilo s chudobou ako krajina tretieho sveta. Toto sme síce často počúvali z úst dnešných vládnych politikov, dnes už však asi každý vie, aká to bola lož. Poslúžila však. Odborárski bossovia, keďže nič iné nemajú ani nevedia, v tom ďalej pokračujú. Zabudli, že s reformným zákonníkom súhlasili? Nie. Len im to nepasuje do krámu. Priznať, že ten liberálny zákonník práce pomohol znížiť nezamestnanosť, lebo zlepšil podnikateľské prostredie, a tým odštartoval rýchlu tvorbu nových pracovných miest, to by sme chceli príliš veľa.
Bolo by to priznanie, že reformy posunuli Slovensko dopredu a pomohli znížiť, nie rozšíriť chudobu. Skutočnosť je taká, že voliči Smeru sú spokojní s výsledkami reforiem predchádzajúcej vlády, ktorých plody žne Robert Fico. Nezabudne síce nikdy zanadávať na zlé reformy pravicovej vlády, na nič iné sa však nezmôže. Jeho politika totiž neobsahuje pozitívny rozmer, ktorý krajinu posunie vpred. Je postavená len na čerpaní z toho, čo vybudovala predchádzajúca vláda a na populistickej deštrukcii systémových zmien, vďaka ktorým je dnes Slovensko najdynamickejšie rastúcou krajinou v stredoeurópskom priestore.
(Autor bol ministrom práce, soc.vecí a rodiny, 2002-05)

Ľudovít Kaník