Obchod sa dostáva v celoeurópskom kontexte pod tlak zo strany spotrebiteľov, dodávateľov, politikov.
Dôvodom sú cenové pohyby, a to na celom svete. Hoci dochádza k paradoxným situáciám, ako je to teraz v Nemecku s mliekom, i rokovanie valného zhromaždenie EuroCommerce v Bruseli potvrdilo (10. 6. 2008), že tento pohyb je objektívny, avšak obchod je týmto prúdom do diania iba vtiahnutý. Ak sektor neutlmil cenový nárast cez svoje marže, tak určite nebol motorom dynamiky samotného nárastu. To však nejde donekonečna.
Koniec stability cien
Relatívna cenová stabilita, najmä pri potravinách a textile, je za nami. Potraviny, napríklad, počas viac ako 25 mesiacov od roku 2000 do roku 2007, boli v deflačnom pásme a výrazne pomohli k stabilizácii inflácie na Slovensku. Celosvetový vývoj, globalizácia, chýbajúca koncepcia potravinovej bezpečnosti, rastúci dopyt v časti tretieho sveta dynamicky ovplyvňujú aj cenovú úroveň, najcitlivejšie, logicky, v sektore potravín.
Úlohou zodpovedných je riešiť existujúce problémy, a to nielen na regionálnej, národnej, ale i európskej úrovni. Potrebné riešenia musia byť koncepčné, efektívne, rýchle a komplexné. Napriek tomu, že obchod viackrát jasne dokázal, že je iba jedným z článkov reťazca, kde sa tvorí cena, permanentne je v paľbe kritiky, je naň vytváraný tlak, často však nesystémový, často kriminalizujúci, ba až diskriminujúci.
Popri pochybnom návrhu novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je v súčasnosti na programe najbližšieho rokovania parlamentu pod poradovým číslom 18, je to aj v prípade návrhu novely Trestného zákona, § 269 odsek 1, ktorý by mal postihovať konanie bližšie nemenovanej osoby, je namierený proti obchodníkom.
Absurdistan a strašidlo
Návrh je nejasný. Obmedzuje účastníkov privátneho vzťahu, ktorý je garantovaný mnohými zákonmi, v tomto prípade najmä zákonom č. 18/1996 Z. z. upravujúc ich konanie ako trestné vrátane trestnoprávnych postihov.
Obchodníci nepovažujú takýto návrh za seriózny, zásadne ho odmietajú, má v sebe ukrytý politický podtón, subjektívnu účelovosť, podsúva do trestnoprávnej roviny konania, ktoré sú v obchodnej praxi medzi predávajúcim a kupujúcim úplne obvyklé (to znamená jednoduchú zásadu: čo najlacnejšie kúpiť a potom čo najvýhodnejšie predať). Pripomína to pokusy, ktoré nastolil v roku 1940 zákon č. 63 vtedajšej Slovenskej republiky. Vtedy bola však iná politická, a najmä ekonomická situácia.
V žiadnej z krajín európskej pätnástky (tzv. starí členovia EÚ) v súvislosti so zavedením eura nebolo prijaté takého neodôvodnené opatrenie. Existujúce právne rámce, podobne i v Slovenskej republike, sú postačujúce. Nie je možné predsa z eura robiť strašiaka, naopak, zavedenie novej meny dáva nové príležitosti. Okrem toho, dostatočné konkurenčné prostredie prispeje k tomu, aby sa ceny neodôvodnene, bez vonkajšieho podnetu pre obchod, nezvyšovali. Navyše, v žiadnej z krajín, z ktorých sú k dispozícii relevantné štatistické údaje, sa nepotvrdilo, že by podiel na inflácii krajiny z titulu konverzie meny bol vyšší ako 0,8 %.
Kto sa teda bojí? Kto vytvára zbytočné napätie? Obchod to s istotou nie je.
Obchod je tu na to, aby zabezpečil pre svojho spotrebiteľa dostatočnú ponuku, v celej šírke i hĺbke, aby zabezpečil jedlo, ošatenie, obuv, spotrebné predmety, služby atď. Všetko však niečo stojí, ale cena za to je fair.
Jozef Orgonáš, generálny sekretár