Minister kultúry Marek Maďarič používa lož ako pracovnú metódu. V rozhovore pre Hospodárske noviny, uverejnenom 14. apríla 2008, na otázky týkajúce sa práva na odpoveď povedal: "Nie je však pravda, že som neustúpil... Právo na odpoveď sme obmedzili len na skutkové tvrdenia. V návrhu zákona takéto obmedzenie nebolo, z čoho vyplývalo, že odpoveď by mohla obsahovať aj hodnotiace úsudky -- rôzne invektívy, esejistické písanie."
Podľa prepisu tlačovej konferencie vlády SR minister 10. januára 2008 povedal: "...my sme to právo na odpoveď naviazali na skutkové tvrdenie, ktoré by sa dotklo cti, dobrého mena fyzickej alebo právnickej osoby, to znamená, zase to nie je -- povedzme ako vo Francúzsku, môžete reagovať vždy, keď sa zjaví v článku vaše meno. Tuná sa to viaže na fakt, ani nie na hodnotiaci úsudok."
V rovnakom duchu vystupoval aj v rámci prvého čítania zákona v NR SR 7. februára, keď tvrdil: "V našom návrhu zákona je predmetom práva na odpoveď len skutkové tvrdenie, čiže založené výhradne na faktoch a môžu si ho uplatniť za určitých podmienok fyzické a právnické osoby."
A do tretice citát, tentoraz z dôvodovej správy, s ktorou vláda predložila zákon do NR SR: "Predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky." Poznal Maďarič svoj zákon, čítal dôvodovú správu k nemu, myslí si, že mu na všetko skočíme? O čo mu ide?
Nejde mi o upozornenie na to, či ide o "ústupok" pána M. Maďariča ministrovi kultúry SR Maďaričovi alebo naopak. To sú jeho hry. Zmenu odpovede len na skutkové tvrdenie nikto nežiadal, lebo minister od začiatku tvrdil, že ide len o možnosť reagovať na skutkové tvrdenie. Spor bol a stále je aj na európskej pôde o to, či sa má právo na odpoveď využívať aj vtedy, keď tlač napíše o niekom pravdu.
Magdaléna Vášáryová, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS)