Dnes sa hádam nikto nebude sporiť o tom, že najviac skloňovaným slovom prakticky na celom svete sa nepochybne stáva pojem "kríza“. Jeden môj veľmi dobrý kamarát sa v septembri vrátil z krátkodobého pobytu v USA s depresívnou náladou s konštatovaním, že je to hrozné. "Dnes každý všade hovorí len o kríze,“ to bol jeho jediný výrok, ktorým sa zmienil o poslednej návšteve v ešte donedávna krajine neobmedzených možností. Kde sa to teda všetko začalo, prečo, ako dlho to potrvá, čo všetko a koho každého to postihne?
To sú otázky, ktorá sa nezodpovedajú ľahko, pretože na niektoré dnes ešte nepoznáme a ani nemôžeme poznať odpovede. Poďme sa však pokúsiť rozumieť zatiaľ aspoň otázkam.
Kde to vzniklo?
Mnohí zainteresovaní si myslia, že existuje iba jednoznačná odpoveď, v Spojených štátoch amerických. Vôbec si nemyslím, že je to také jednoznačné. Podľa mňa sa to začalo tam, kde sa tvorí alebo prakticky netvorí základ globálneho ekonomického poriadku, ekonomických regúl a pravidiel, v hlavách lídrov svetových ekonomických mocností. Títo lídri sa stretávali a naďalej stretávajú s tým, že riešia najvážnejšie svetové ekonomické problémy, pričom si nestihli uvedomiť, že v podmienkach previazaného globálneho finančného trhu bez spoločných pravidiel jeho regulácie môžu byť čoskoro sami aktérmi riešenia veľmi vážnych ekonomických problémov v ich vlastných krajinách, svetových ekonomických mocnostiach. Hypotekárna kríza v USA, následný prepad cien nehnuteľností, krach tých najvýznamnejších finančných domov s celosvetovým dosahom boli len spúšťačom ignorovania nekonzistentnosti pravidiel regulácie globálneho finančného trhu vrátane podmienok na posudzovanie rizík. Ani samotnej Európskej únii nepomohli podľa niektorých pozorovateľov jej "preregulované“ pravidlá obozretného podnikania finančných inštitúcií pred exportom krachov a problémov z USA.
Prečo?
Je to o tom, že lídri ekonomických mocností až teraz pochopili, že riešenie problémov s ich finančnými systémami je možné dosiahnuť len koordinovaným úsilím na globálnej úrovni. Preto sa zišli v polovici novembra predstavitelia G20, aby hovorili, ako spoločne skoordinujú svoje kroky v oblasti efektívneho riadenia finančného systému. Ide teda o to, že ak by na preventívnej báze existovalo minimum koordinácie v oblasti celosvetovej regulácie globálneho finančného systému, dnes by sme možno nemuseli zažívať dosahy svetovej ekonomickej krízy v podmienkach jednotlivých krajín a finančných spoločností, minimálne sme nemuseli mať také "tvrdé pristátie“.
Ako dlho to potrvá?
Túto otázku si netrúfne dnes zodpovedať nikto, iba ak nejaký rojko, ktorý nevie, o čom hovorí. V súčasnosti možno trhy nazvať synonymom "neistota“ a "volatilita“. Netušíme, ako dlho to môže trvať, trhy reagovali napríklad na rozhodnutia vlád pomôcť konkrétnymi opatreniami, vrátane finančných injekcií, nelogicky. Spomeňme si, keď sa administratíva USA rozhodla schváliť protikrízový balík v objeme 700 mld. USD. Ako reagovali trhy? Ďalším prepadom. Ako reagovali trhy, keď sa lídri krajín EÚ stretli na prvom mimoriadnom summite a vyjadrili odhodlanie "bojovať proti kríze“? Ďalším prepadom. Trhy na jeden deň ožili a už niektorí analytici kládli rečnícke otázky typu: "Je už koniec krízy?“ V nasledujúci deň sa trhy zas prepadávali. Takže čo z toho plynie? Na odpoveď na túto otázku budeme musieť ešte čakať, pretože zatiaľ nepoznáme všetky súvislosti "štvrtého zastavenia“.
Čo všetko a koho každého to postihne?
Zatiaľ vieme, zhruba čo a koho kríza doteraz postihla, nevieme však, u čoho a u koho sa definitívne zastaví. Je to teda proces, ktorý pokračuje naďalej a nie je ešte pri konci. Finančný trh bol začiatkom, avšak nie koncom tejto krízy. Všetko so všetkým súvisí a celkom nepochybne finančný trh s reálnou ekonomikou sú zviazané pupočnou šnúrou. Ak majú problém banky či iné finančné inštitúcie, problémy skôr či neskôr pocítia aj iné firmy, ich zamestnanci a krajiny. Dúfajme, že Slovensko bude postihnuté krízou čo najmenej, celkom iste nemožno tvrdiť, že sa nás to nijako nedotkne. Sme exportne orientovaná ekonomika, preto problémy firiem v zahraničí, ktoré dovážajú naše produkty, sú aj našimi problémami. Dôležité je, aby sme dokázali čo najviac vykompenzovať tieto problémy rastom domáceho dopytu a dúfali, že čoskoro príde deň, keď už budeme poznať odpoveď na otázku: "Ako dlho to potrvá.“
František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR.
Je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Profesionálnu dráhu začal v Centre kupónovej privatizácie. V rokoch 1997–1999 pracoval v NBS. Od roku 2000 pracuje na ministerstve financií v rôzných vysokých riadiacich funkciách. Od júla 2006 je štátnym tajomníkom.