Je to také jednoduché. Dnes pri turbulentných diskusiách o dôchodkovom systéme je najľahšie a "najbezpečnejšie" obviniť dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Stačí iba "správne" interpretovať prebiehajúce deje, vytvoriť tak kritizovaniahodný stav a potom ho skritizovať. Vyzerá a pôsobí to dôveryhodne, statočne a zásadovo. Realita je pritom úplne iná. Presne tak, ako v prípade, keď exminister financií Ivan Mikloš píše o tom, ako DSS-ky v diskusii s vládou pustili do gatí a prejavili slabošstvo a dokonca prostoduchosť.
Takýchto názorov pribúda a šíria ich ľudia, ktorí nevedia a nemôžu vedieť, akým spôsobom sa diskusia o dôchodkovom systéme uberá a vyvíja. Takýchto názorov pribúda a naši sporitelia sa začínajú cítiť oprávnene zneistení.
A to už nemôžeme nechať bez komentára, napriek tomu, že sme sa mu dlhodobo snažili vyhnúť. Pretože tak, ako sa nás politické prekáračky netýkajú, tak sa nás týkajú všetky reči a informácie o tom, ako sme zradili sporiteľov a ich záujmy. Sporiteľ, každý jeden sporiteľ z viac ako 1,5 milióna, je totiž NÁŠ KLIENT. Ako taký má našu najvyššiu úctu.
A teraz k "púšťaniu do gatí", "slabošstvu" a "prostoduchosti" nás, DSS-iek.
Netušíme, prečo je týmito termínmi "ohodnotená" naša diskusia o parametroch dôchodkového systému na Slovensku. Túto diskusiu vedieme s touto vládou tak, ako sme ju viedli s vládou minulou a budeme ju pravdepodobne viesť aj s vládami nasledujúcimi. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) je tu totiž okrem iného práve na to.
Táto diskusia je z našej strany dlhodobo prísne odborne vedená a nikdy neprekročila tento rámec. Naše argumenty v nej sa opierajú o dve nemenné konštanty: 1. chrániť záujmy sporiteľov, 2. prispieť - ak sa dá, samozrejme - k zlepšeniu existujúceho systému. Tieto dve konštanty sú komplementárne, nie sú a nemôžu byť v rozpore. Aspoň z nášho pohľadu určite nie.
Neriešime a nikdy sme neriešili politické zákutia tejto diskusie. Dokonca sme viackrát verejne vyhlásili, že najhoršie, čo sa tejto diskusii môže prihodiť, je jej politizácia. Pretože potom sa optika veľmi rýchlo zmení a diskutéri majú zrazu omnoho viac "pohľadov" a "motivácií". Všetky sa síce zaštíťujú občanmi - sporiteľmi, ale ich skutočné pohnútky môžu byť, a často aj sú, úplne iné.
Takže čo sa to tu od nás vlastne chce? Máme byť sudcami medzi navrhovanými riešeniami a postojmi jednotlivých politikov? Máme sa naučiť balansovať medzi politickými nuansami? Nie a ešte raz nie.
ADSS to nikdy nerobila a ani to robiť nebude. Pokiaľ to bude potrebné - a teraz to potrebné je - budeme viesť dialóg o parametroch dôchodkového systému. Nie sme síce iniciátori toho dnešného dialógu a vieme si veľmi dobre predstaviť aj inú prácu, ale nemôžeme sa na ňom nezúčastňovať.
A nie z rozmaru, ale jedine preto, že je to naša povinnosť. Iba na platforme tohto dialógu totiž môžeme efektívne chrániť a obhajovať záujmy našich sporiteľov a stabilitu celého systému II. piliera.
Ako a či sa to podarí, nie je v našich rukách, pretože my o tom nerozhodujeme. Môžeme a musíme však urobiť všetko pre to, aby sme poskytli tým, ktorí túto právomoc majú, dostatok odborných argumentov a zdôvodnení - a ak treba, aj odmietnutí - aby bol výsledok čo najlepší. Pre sporiteľov aj pre celý systém.
Peter Socha (AXA DSS), Viktor Kouřil (VUB Generali DSS), Jozef Paška (Allianz DSS), Roman Klamo (Aegon DSS), Zuzana Adamová (ING DSS), Viktor Kouřil ml. (ČSOB DSS).
P. S.
Najväčším paradoxom tejto zápletky je fakt, že v diskusii sme sa z hľadiska ADSS zatiaľ dostali iba k možnému scenáru, ktorého konečným dôsledkom by bolo viac peňazí na účtoch sporiteľov. Ako sa tento fakt zhoduje s tvrdením, že poškodzujeme záujmy sporiteľov, zostáva záhadou.