Pravoslávny kosovský Srb si berie za manželku kosovskú Albánku, moslimku. Symbolicky na Kosovom poli, kde v 14. storočí armáda Osmanskej ríše, teda moslimovia, porazili slovanské srbské kniežatá. Svedkami svadby sú srbský premiér Vojislav Koštunica a nový šéf kosovskej vlády Hashim Thaci. Sobášiacim je fínsky diplomat Martti Ahtisaari, ktorý ako zmocnenec EÚ prišiel s plánom na nezávislosť Kosova.
Všetko je tak, ako má byť. Srbi sa bozkávajú s kosovskými Albáncami. Tancujú za zvukov kapely, ktorá je symbolicky poskladaná z muzikantov z USA a Ruska. Teda z krajín, ktoré spoločne s EÚ tvorili slávnu trojku poverenú rokovaním o budúcom štatúte Kosova a jeho odtrhnutí od Srbska. Celá veselá svadba mi začína pripomínať scénu z druhého dielu románu Karla Maya Winetou červený gentleman, kde si biely dôstojník (hral ho Terence Hill) berie za ženu dcéru indiánskeho náčelníka, aby tak spečatili mier medzi bielymi a červenými.
Zrazu na svadbe začne niekto kričať, prečo Srbi nepriniesli na svadobnú hostinu čerstvú zeleninu, ako sľúbili. Vzápätí sa ozve, alkoholom dosť poznačený, hlas jedného zo Srbov, že pijatika kosovských Albáncov nestojí za nič. Hoci ju celý čas pil.
A už je oheň na streche. Z malej hádky pre banalitu vznikne jedna veľká. Po nej už ide do tuhého a svadobčania z oboch táborov sa začínajú biť. Dokonca aj novomanželia medzi sebou. Kapela prestáva hrať a stiahne sa bokom. Oddávajúci už medzičasom odišiel. Pre istotu.
A v tom mi zazvoní budík. Prebral som sa a bolo mi veľmi ľúto, že sa ten sen neskončil dobre. A pritom stačilo len tak málo.
Pavol Achs, vedúci zahraničného oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.