Švédske predsedníctvo EÚ má celkom jasné aktuálne priority. Na prvom mieste si vytýčilo boj proti finančnej kríze a recesii, zavedenie ochrany, prehĺbenie regulácie pri hedgeových fondoch a akciových spoločnostiach. V centre pozornosti bude aj dosiahnutie medzinárodnej dohody o klimatických zmenách na konferencii v Kodani v decembri 2009.
K nim bude možno treba na jeseň priradiť ešte záležitosť inštitucionálnych reforiem EÚ. Samozrejme, ak írski voliči odblokujú v októbri Lisabonskú zmluvu. Švédsko by tak mohlo otvoriť rokovania o prvom prezidentovi EÚ a nástupcovi Javiera Solanu na poste šéfa zahraničnej politiky. Švédsku v takomto prípade pribudne tiež úloha zaoberať sa s praktickými krokmi potrebnými na zabezpečenie hladkého uvedenia Lisabonskej zmluvy do života začiatkom r. 2010.
Avšak aj najlepšie mienené a pripravené plány na predsedníctvo EÚ sa môžu skončiť úplne inak. Francúzske predsedníctvo v druhej polovici roka 2008 zaskočil vojnový konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom, české predsedníctvo konflikt v Gaze a rusko-ukrajinský spor o cenu plynu, ktorý spôsobil prerušenie dodávok suroviny do EÚ uprostred zimy. Tieto tri udalosti poukazujú na politickú krehkosť a ekonomickú zraniteľnosť vzťahov EÚ - Rusko. Tá vyplýva predovšetkým z rôzneho pohľadu na ruské "blízke okolie". Kremeľ ho považuje za sféru svojho vplyvu z dôvodov národnej bezpečnosti, ekonomických, kultúrnych záujmov či prestíže. EÚ sa pozerá na tento región s perspektívou posilnenia demokracie v štátoch, ktoré sa aj 18 rokov po rozpade Sovietskeho zväzu nachádzajú pod dáždnikom Ruska, ako aj prípadného možného ponúknutia členstva. Záujmy oboch strán sú zjavne odlišné. Možné scenáre počas švédskeho predsedníctva nemôžu ignorovať prípadné obnovenie vzplanutia bojov v Gruzínsku, pokus o zbavenie moci gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho, zopakovanie rusko-ukrajinskej plynovej krízy, problémy štatútu Krymu (vojenskej základne) či situácia po voľbách a nepokojoch v Moldavsku. Spomenuté problémy sa môžu vynoriť opakovane aj počas švédskeho predsedníctva EÚ.
Okrem toho môžu švédske predsedníctvo EÚ ovplyvniť aj určité historické reminiscencie na rusko-švédske vojny z obdobia éry Petra Veľkého z 18. storočia. V novodobej histórii narušila vzťahy Švédska s Ruskom aj epizóda sovietskej špionážnej ponorky, ktorá sa v roku 1981 provokatívne priblížila k švédskej námornej základni v blízkosti Karlskrony, či vyjadrenia švédskeho ministra zahraničia Karla Bildta, porovnávajúce ruské provokácie v Gruzínsku k taktike nacistického Nemecka z tridsiatych rokov 20. storočia.
Švédsko by malo byť koncom roka hostiteľom pravidelného summitu EÚ - Rusko. Ten sa koná každých šesť mesiacov. Zatiaľ nie je známy ani termín, ani miesto. Očakáva sa, že scenár summitu môže byť poznačený rôznymi taktickými manévrami ruskej diplomacie, počínajúc neschválením programu, príp. akceptáciou na poslednú chvíľu, až po úplné odmietnutie účasti na summite.
Švédsko, spoločne s Poľskom, by sa malo podieľať na uvedení projektu východného partnerstva EÚ, ktoré je zamerané na podporu šiestich postsovietskych štátov: Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny. Iniciatíva bola v minulosti otrasená a spochybnená informáciami o všadeprítomnej korupcii a dodatočných investičných nákladoch v obchodných vzťahoch v postsovietskom priestore.
Po predsedníctve Českej republiky, ktoré bolo hodnotené pomerne rozporne, hlavne kvôli politickej nestabilite a pádu vlády počas predsedníctva, sú očakávania od švédskeho predsedníctva (podobne, ako to bolo v prípade francúzskeho predsedníctva) vysoké. Švédske predsedníctvo EÚ však môže byť hektickejšie a zložitejšie, ako sa na prvý pohľad zdá.
Michal Rašo, ekonomicko-politický analytik, spolupracovník HN