Euro je svetová rezervná mena, ktorá sa oproti ostatným, predovšetkým doláru, v poslednom období výrazne zhodnotila. Podľa ekonomických kritérií by silná mena mala byť odrazom silnej ekonomiky, v našom prípade únii viacerých štátov, ktoré euro využívajú v hotovostnom a bezhotovostnom platobnom styku. Je teda ekonomika EÚ o 40 percent výkonnejšia ako ekonomika USA? Prečo niektoré krajiny únie odmietajú vstúpiť do eurozóny a zachovávajú si naďalej svoju národnú menu? Ak je euro dnes oproti doláru na tom tak dobre, malo by to byť pre ostatné krajiny únie, ktoré euro zatiaľ nevyužívajú, motivujúce, aby sa do menovej únie čo najskôr dostali. To, samozrejme, platí aj pre nás, pretože sme zo všetkých ostatných krajín EÚ, nečlenov menovej únie, určite tomu najbližšie. V podstate by sme mali byť hrdí, že o pár mesiacov sa dozvieme konečný verdikt, kedy budeme používať euro ako svoju národnú menu, ktorá bude súčasne svetovou rezervnou menou.
Pláštik hypokrízy
Euro, ako každá iná mena, má svoju hodnotu, ktorá sa vyjadruje úrokom. Krivka dopytu pri každej mene je pri nižších úrokoch klesajúca a účastníci trhu si pri nižších úrokoch požičiavajú na osobnú spotrebu, ale aj na investície viac, čím sa podporuje rast ekonomiky krajiny. S týmto javom sa stretávame predovšetkým na trhu nehnuteľnosti, keď pri nízkych úrokoch je dopyt po hypotekárnych úveroch vysoký, na druhej strane však ceny nehnuteľnosti výrazne narastajú. Nízky úrok však môže znamenať aj nižšiu hodnotu meny a opačne. Globalizovaná ekonomika dokáže vyprodukovať masu nekrytých peňazí, čo vytvára nadmernú likviditu, a preto ich vlastník hľadá na finančnom trhu investičné možnosti, ktorými sú predovšetkým aktíva, v podobe akcií a nehnuteľností, ktorých nárast spôsobuje terajšie cenové bubliny. Hovorí sa o kríze hypotekárneho trhu na druhej strane Atlantiku, ktorá zasiahla aj Európu v oveľa menšej miere. Jedným z dôvodov je aj existencie eura, s ktorým sa na európskom trhu predsa len obchoduje viac, a tak sa stáva akýmsi pláštikom ochrany terajšej krízy amerického hypotekárneho sektora.
Silná a slabá mena
Dôvody, prečo je euro v porovnaní s americkým dolárom tak výrazne nadhodnotené, nespočíva v rozdielnej ekonomickej sile, ale v politike americkej vlády, ktorá sa prostredníctvom slabého dolára snaží znížiť superdeficit obchodnej bilancie. Slabá mena totiž znižuje dovozy a podporuje americký export na iné kontinenty. Napokon na rovnakom mechanizme je založený čínsky, japonský a v najbližšej budúcnosti aj indický export, keď pri podhodnotenom kurze ich národných mien dosahujú národné ekonomiky vysoké prebytky obchodných bilancií, a teda môžu investovať kdekoľvek na svete. V tejto súvislosti je dôležité vedieť, aký teda bude výmenný kurz slovenskej koruny oproti euru v deň výmeny. Pokiaľ bude koruna silná, budeme mať na účte viac eur, dovozy budú lacnejšie, vývozy drahšie, úspory vyššie, čo platí aj opačne. Uvedené závery sa následne premietnu do vývoja našich makroekonomických ukazovateľov, ktoré navyše budú regulované len národnou fiškálnou politikou. Silné euro je teda pre niekoho výhodné, pre iného nie, ale v každom prípade podporuje rast konkurencieschopnosti, a to tým, že jednotná mena v čo najväčšom priestore vytvára lepšie podmienky pre voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb a, samozrejme, občanov.
Prísna eurokomisia
Ďalším dôležitým faktorom terajšieho zhodnocovania euromeny je politika európskych inštitúcií, ktoré prísnymi konvergenčnými kritériami nielenže vyžadujú od súčasných členov eurozóny, ale aj pre tých, čo chcú do nej vstúpiť, a teda aj od nás, dodržiavať a najnovšie aj trvalo udržať stanovenú rozpočtovú disciplínu. Tejto nekompromisnej požiadavke zodpovedá návrh štátneho rozpočtu pre rok 2008, keď celkový deficit verejnej správy sa navrhuje na úrovni 2,3 percenta hrubého domáceho produktu, v korunovom vyjadrení to predstavuje 31,98 miliardy korún. Pritom do deficitu je započítaný aj vplyv existencie kapitalizačného piliera, bez neho by to bolo len 1,1 percenta. Deficit na rok 2008 je teda oproti roku 2005 polovičný, pritom výdavky jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu sa neustále zvyšujú. Znižovanie deficitu treba posudzovať vo vzťahu k hrubému domácemu produktu, ktorého nárast sa každoročne zvyšoval o viac percent, ako výdaje z bilancie štátnych rozpočtov. Po zavedení eura bude národná fiškálna politika vlády prakticky jediným nástrojom zabezpečovania rastu našej ekonomiky, a preto na rozpočtovú disciplínu aj budúcich vlád je nutné si už teraz zvyknúť.
Silná euromena sa zatiaľ výrazne neprejavila v dobiehaní ekonomiky USA, s čím môže súvisieť záujem predovšetkým veľkých štátov únie v iné inštitucionálne usporiadanie vnútorných pomerov, vrátane diskusií o harmonizácii daňovej sústavy. Ako to teda dopadne, nechajme sa v budúcnosti prekvapiť.
Róbert Hölcz, ekonóm