Neviem, kedy sa v ľudskej reči objavila verbalizovaná zvedavosť, teda otázka. Ale dokážem si predstaviť, že si naši predkovia vystačili pár tisíc rokov so zdvihnutím obočia, neskoršie pridali zvuk, ktorý sa objavuje vývojovo v štádiu raného detstva vo forme jednoduchého "A?". Niektorí ľudia zamrznú v tomto štádiu a aj v dospelom veku "A?" hojne používajú.
I keď riskujeme, že niektorí zamrznutí neporozumejú, že sa nielen pýtame, ale - a to je ďalší úklon v smere k modernizácii - aj vyžadujeme odpoveď. Podľa niektorých učebníc slušného správania sa dokonca na otázku odpovedať má.
Takže si dovolím spýtať sa zdvorilo ministra, ktorý sedí na ministerstve kultúry a volá sa Marek Maďarič, či súčasná slovenská vláda naplní svoje uznesenie zo dňa 21. februára 2007, ktorým uložila ministrovi financií "zabezpečiť v prípade pretrvávajúceho vysokého rastu HDP a príjmov štátneho rozpočtu dofinancovanie potrieb rezortu kultúry v roku 2007 v objeme 500 mil. Sk". V zjednodušenej podobe by som sa mohla opýtať aj "A?"
Odpoveď je totiž dosť dôležitá. Ak by pán minister odpovedal, že nesplní, potom môže tvrdiť, že rozpočet jeho rezortu bude na budúci rok vyšší o 1,1 miliardy. Ak bude odpoveď, že splní, môže hovoriť, pokiaľ, samozrejme, nechce klamať, že slovenská kultúra dostane navyše k rozpočtu v roku 2007 len 500 miliónov SK. Ale čo ak sa minister Maďarič otočí chrbtom a neodpovie ani na jednu otázku, dokonca ani na "A?" Neviem, potom som v koncoch.
Vývoj ľudstva nepamätal na to, ako zaobchádzať s tými, ktorí otázky považujú a priori za nemiestnu zvedavosť.
Magdaléna Vášáryová, poslankyňa NR SR (SDKÚ-DS)
StoryEditor