AD: Politici mi občas volajú, HN, 1. 8. 2007, s. 2
Ten stiahnutý redaktor z výroby na ministerstve kultúry, ktorého spomína generálny riaditeľ STV Radim Hreha v interview pre HN, tak to som bol ja, Jaroslav Barborák. Ak pán Hreha tvrdí, že šéfredaktor spravodajstva Ján Šmihula mal viac informácií a preto ma z miesta stiahol, ten istý šéfredaktor vedel, že na túto výrobu idem. Aká bola teda história tohto príspevku?
Na rannej porade sme sa dohodli na štandarde, teda klasickom príspevku. Keď som sa po porade spojil s hovorcom ministerstva kultúry, najprv o žiadnom prijatí signatárov hromadnej pripomienky na ministerstve nevedel, no povedal, že to zistí a ozve sa mi. Zavolal mi však J. Šmihula, že to nemá podľa neho takú vážnosť, a aj napriek mojej argumentácii, že pripomienky boli zásadnejšieho charakteru, rozhodol, že to podchytíme najjednoduchším spôsobom -- čítanou správou so zábermi zo stretnutia.
Keď som prišiel na ministerstvo kultúry, hovorca Bednár nevedel, ako reagovať, bol v pomykove a nechal ma čakať vo vestibule s tým, že sa mi ozve. Lenže namiesto hovorcu mi po chvíli zavolal znova šéfredaktor a dal mi príkaz, aby som z ministerstva odišiel, lebo téma sa robiť nebude.,
Ak riaditeľ Hreha tvrdí, že príspevok sme hrali na druhý deň, mýli sa, lebo ani na druhý, ani tretí deň nič nešlo. Problematike sme sa venovali, až keď ministerstvo zvolalo tlačovku -- teda v čase, keď chcelo samo -- pripravené -- informovať a bolo to asi po dvoch týždňoch. Z môjho pohľadu to nepovažujem za zlyhanie vnútroredakčnej komunikácie, komunikovali sme dosť, len tie zmeny v postojoch vedenia boli zvláštne.