Ad Viedenská arbitráž ako reanexia?, HN 2.11.2007
Vzhľadom na to, že rozhodnutie nemeckej a talianskej vlády z 2. novembra 1938 zanechalo hlbokú stopu v slovensko-maďarských vzťahoch, nemožno ho ignorovať ani v súčasnosti. Najmä keď Slovensko muselo odstúpiť vyše 10-tisíc štvorcových kilometrov zo svojho územia s takmer miliónom obyvateľov, pričom tretinu z nich tvorili príslušníci slovenskej a českej národnosti. Z toho vyplýva, že nová hranica nebola etnická, a teda neriešila základný spor medzi obidvoma štátmi. Formálne sa síce viedenský verdikt prezentoval ako medzinárodná arbitráž, v skutočnosti však vyplýval z mníchovského rozhodnutia (Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Francúzsko) a bol prijatý pod hrozbou a nátlakom dvoch totalitných veľmocí. Preto ju po vojne veľmoci antihitlerovskej koalície spolu s mníchovskou dohodou anulovali. Maďarsko podpísaním dohody o prímerí so spojencami v roku 1945 a prijatím mierovej zmluvy v Paríži v roku 1947 plne akceptovalo a uznalo predvojnovú hranicu s Československom.
Pri Viedenskej arbitráži nemôžeme ignorovať ani súvislosti, ktoré ju spájajú s povojnovými dekrétmi československej vlády. Benešove dekréty neboli začiatkom, ale dôsledkom, ktorý spôsobil, že československý štát pristúpil k zásadnému riešeniu problému maďarskej menšiny v republike. Predovšetkým tu pôsobila negatívna skúsenosť z minulosti. Maďarská menšina v roku 1938 podľahla iredentistickému tlaku maďarského štátu, zneužila demokratický systém prvej ČSR a postavila sa proti republike.
Navyše nastolený režim na okupovanom území nielen zbavil občianskych a národnostných práv príslušníkov slovenského a českého etnika, ale navyše ich brutálne vyhostil bez nároku na majetok. K pozitívnemu výsledku neviedli ani pokusy o dohodu medzi maďarskou demokratickou emigráciou a československou vládou v Londýne. Práve naopak, krátko po oslobodení v Maďarsku opäť ožili revizionistické hlasy a na mierovej konferencii v Paríži Maďarsko oficiálne žiadalo revíziu hraníc, čo Československo ešte viac podnietilo, aby natrvalo vyriešilo problém maďarskej menšiny v štáte.
Ladislav Deák, historik