Zákon o investičných stimuloch pre podporu výskumu vývoja, na ktorý čaká celá podnikateľská spoločnosť, je kritizovaný časťou opozície už ani nie pre svoju podstatu či štruktúru, ale pre vraj netransparentný výber projektov. Vzhľadom na to, že ide o postupy, ktoré sa riadia presnými pravidlami, uvedieme si ich podrobnejšie. Zákon vychádza z dvoch základných právnych aktov Európskej únie:
Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradný vestník Európskej únie 2006/C 323/01),
Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách).
Tieto normy detailne definujú všetky podmienky a pravidlá, ako poskytnúť štátnu pomoc na konkrétny podnikateľský projekt. Vychádza sa z toho, že nie všetky schémy, ktoré sú poskytované na základe výziev a súťaží, sú optimálne. Práve preto existuje schéma štátnej pomoci, ktorá za presne definovaných podmienok umožňuje poskytnutie dotácie podnikateľovi na predložený projekt.
Schému poskytovania stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľskou sférou možno prirovnať k poskytovaniu investičnej pomoci prostredníctvom zákona č. 561/2007 o investičnej pomoci. Tento zákon však neumožňuje poskytovať investičnú pomoc pre výskum a vývoj. V rámci tohto zákona boli poskytované tzv. investičné stimuly, ktoré ponúkali výhodné podmienky pre príchod najmä zahraničných firiem na územie Slovenska, ale nepodmieňovali poskytnutie týchto stimulov zriadením pracovísk výskumu a vývoja. Takýmto spôsobom sa na území Slovenska etablovali veľké zahraničné firmy, ako napr. Volkswagen či Kia, ale bez povinnosti budovať si vlastnú inovačnú infraštruktúru. Zahraničné spoločnosti si následne zadávali objednávky z oblasti výskumu a vývoja vo svojej domovskej krajine či inde v zahraničí. V súvislosti s tým treba uviesť, že práve návrh zákona o stimuloch umožní aj týmto zahraničným firmám požiadať o stimuly pre výskum a vývoj, ktorých dôsledkom bude vytvorenie ich vlastnej vedeckovýskumnej infraštruktúry.
Vládou schválený zákon o stimuloch pre vedu a výskum však vytvára rovnocenné podmienky domácim aj zahraničným spoločnostiam. Najmä domáca výroba je dlhodobo podhodnotená z hľadiska inovácií či aplikácií vedy a výskumu. Poskytnutie stimulov si bude vyžadovať od podnikateľov splnenie pomerne náročných podmienok. Vzhľadom na to, že ide o pravidlá štátnej pomoci, bude nevyhnutné spolufinancovanie podnikateľského sektora. Z podnikateľských zdrojov musí byť zabezpečené aj vybudovanie pracoviska výskumu a vývoja, ak ho podnikateľ ešte nemá, alebo rozšírenie existujúceho pracoviska výskumu a vývoja. Toto je základná podmienka, bez splnenia ktorej nemôžu byť stimuly poskytnuté. Poskytnutie stimulov bude podliehať dvojstupňovému hodnoteniu. V prvej fáze bude posudzovaná žiadosť o stimuly z hľadiska splnenia ekonomických predpokladov podnikateľa a v druhej fáze bude odbornými posudzovateľmi hodnotený projekt. Projekt bude hodnotený na základe kritérií, ktoré bežne používa Agentúra na podporu výskumu a vývoja. Tieto kritériá sa používajú niekoľko rokov a doteraz neboli k nim žiadne vážne výhrady. Z oboch hodnotení bude spracované komplexné hodnotenie, na základe ktorého budú stimuly podnikateľovi poskytnuté. Stimuly nad dva milióny eur musí navyše schváliť vláda.
Ján Mikolaj, podpredseda vlády a minister školstva