V prvom rade chcem zdôrazniť, že nová legislatíva (ani pôvodný zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach...) nie je o vyvlastňovaní. Obsahuje však viacero nástrojov na urýchlenie procesu prípravy výstavby nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, zjednodušene povedané, diaľnic a rýchlostných ciest. V našich podmienkach totiž samotná výstavba líniových stavieb nie je ani zďaleka taká zdĺhavá ako jej príprava, ktorá nezriedka trvá päť a viac rokov.
Z pojmu vyvlastňovanie sa v médiách v poslednom období stalo synonymum zla, arogancie štátu a neviem ešte čoho. Faktom je, že vyvlastňovanie patrí medzi inštitúty, ktoré boli a sú využívané vo všetkých demokratických právnych systémoch. Tento nástroj máme zakotvený aj v našom zákonodarstve - priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je presne definované, v akých prípadoch možno tento inštitút využiť: vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu, podľa zákona a za primeranú náhradu. Všetky tieto atribúty spĺňa aj naša legislatíva.
Preto mávam taký "gogoľovský“ smutno-smiešny pocit pri vyjadrovaní rôznych "odborníkov na dopravu“ (veľmi obľúbený výraz účelovo využívaný na legitimizovanie vlastného názoru novinára) či samozvaných aktivistov, ktorí sú "za spravodlivé vyvlastňovanie“. Veď vyvlastňovanie je nástroj na posilnenie pozície štátu - do istej miery na úkor práva jednotlivca - pri projektoch celospoločenského významu. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že inštitút vyvlastňovania môže byť využitý až po preukázateľnej neochote majiteľa o dohodu a navrhované zákonom stanovené vyrovnanie.
Prax ukazuje, že len veľmi malá časť majiteľov dotknutých pozemkov nie je ochotná pristúpiť na dohodu. Väčšinou ide o špekulantov, ktorí sa chcú na úkor štátu - a teda všetkých občanov - "nabaliť“.
Je nesporné, že Slovensko potrebuje diaľnice ako soľ. Na nich stojí a padá rozvoj regiónov (je to vari najčastejšia podmienka vstupu investorov) a zároveň napomáhajú aj bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje znížením nehodovosti a negatívnych vplyvov na životné prostredie.
V neformálnych rozhovoroch ma neraz aj opoziční poslanci povzbudzujú - "Len stavaj (rozumej diaľnice), vieme, že je to potrebné!“ Možno sa teraz budem opakovať, ale keby sa v uplynulých rokoch (1998 - 2006) venovala adekvátna pozornosť príprave a výstavbe nadradenej dopravnej infraštruktúry, nemuseli sme nasadzovať "liečbu šokom“. V uvedenom období sa totiž stavalo v priemere tri a pol kilometra diaľnic ročne! Zrýchliť výstavbu, predovšetkým v časti jej prípravy, je dnes absolútna nevyhnutnosť. Stačí si zapnúť dopravný servis...
| | Ľubomír Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR |