Už len necelé tri týždne, do ôsmeho decembra, bude vo viedenskej Albertine výstava venovaná Vincentovi Van Goghovi. Najväčšia prezentácia od jubilejnej Goghovej výstavy v roku 1990 v Amsterdame pozostáva z 51 jeho obrazov a 89 najdôležitejších akvarelov a kresieb. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, veď v tomto priestore usporadúvajú nádherné expozícia svetových velikánov výtvarného umenia už tradične. Počas štyroch mesiacov trvania výstavy však záujem verejnosti o ňu neklesá. Najmä počas uplynulého 17. novembra sem prišlo dovedna 80 autobusov plných turistov z Česka a zo Slovenska, aj vlaky medzi Viedňou a Bratislavou boli preplnené.
Všetci si chceli pozrieť kolekciu Goghových diel z Amsterdamu, ale aj z New Yorku, Paríža, Washingtonu, Moskvy a z Los Angeles. Potešiteľné je, že nielen na futbal a hokej sú ochotní Slováci a Česi vystáť nekonečné rady a minúť peniaze. S čajom v ruksakoch a dobrou náladou si stovky našich občanov rôznych vekových kategórií postáli za chrbtom Viedenskej štátnej opery -- lebo práve tam sa nachádza Albertina. Ale kým sa k nej dostali, veru iba máloktorý Viedenčan im vedel ukázať cestu. Vo výstavných priestoroch potom svetový majster zapôsobil na niektorých naozaj blahodarne. Istý pán na invalidnom vozíčku manželke pomáhal svoj vozík zniesť po schodoch. Celkom dole už si doň sadol a obetavá žena ho tlačila ďalej...
Niekto teda v deň výročia novembrových udalostí pochodoval s extrémistickými heslami po Bratislave, iní múdrejší išli pookriať inde. Chvalabohu, tým druhých bolo oveľa viac. Ako Moliér povedal -- Najfantastickejšie na svete sú fakty. Tá "nežná" nebola celkom zbytočná.
Barbora Laucká
StoryEditor